Dlh v zdravotnej a sociálnej poisťovni

Otázka

Dobry den, pred rokmi som ukoncila zivnost a momentalne zijem v zahranici. Mam dlzobu v Socialnej aj Zdravotnej poistovni. Rada by som sa opytala, ci je neuhradenie tohto dlhu trestnym cinom, ci ma sud moze odsudit na nepodmienecny trest. Alebo je vymahanie mozne len formou exekucie?

Odpoveď

Dobrý deň, vo Vašom prípade je potrebné rozlíšiť, či nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení sú za vás ako SZČO, alebo či sú tieto nedoplatky za zamestnancov, ktorých ste prípadne ako SZČO zamestnávali. Trestný zákon v tomto prípade upravuje základné dva trestné činy a to Neodvedenie dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a Nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona.
 
Neodvedenia dane a poistného sa dopustí ten, kto minimálne v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
 
Na trestnosť činu sa vyžaduje, aby páchateľ "zadržal a neodviedol" uvedené splatné odvody určenému príjemcovi. Táto podmienka je splnená vtedy, ak páchateľ zadrží a súčasne neodvedie splatné odvody, ktoré má k dispozícii, príjemcovi. Ide o úmyselný trestný čin, ktorý vyžaduje aj zadováženie neoprávneného prospechu (sebe alebo inému).
 
Citované ustanovenie § 277 Trestného zákona postihuje konanie páchateľa, ktorý z hrubých miezd svojich zamestnancov v deň výplatného termínu zrazí sumu, ktorá pripadá na poistné, ktoré by malo byť zaslané príslušným inštitúciám a zároveň zrazí a neodvedie preddavky na daň z príjmov fyzických osôb. Suma poistného je pritom určená percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu, t. j. z hrubých miezd zamestnancov a táto je upravená ustanoveniami: zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení, zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v platnom znení, ako i zákona č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v platnom znení. Aby mohlo byť skonštatované, že páchateľ sa dopustil vyššie uvedeného trestného činu, musí byť preukázané, že páchateľ, ako osoba konajúca a zodpovedná za firmu, teda aj za odvedenie zákonných odvodov, mal k dispozícii, po úhrade mzdových nárokov zamestnancov, dostatok finančných prostriedkov na to, aby zákonné odvody a preddavky na daň uhradil.
 
Trestného činu Nezaplatenia dane sa dopustí ten, kto minimálne vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Predpokladom trestnej zodpovednosti je v tomto prípade solventnosť platiteľa dane.
 
Z hľadiska trestnej zodpovednosti je dôležitý rozsah následku tohto trestného činu, nakoľko v danom prípade musí ísť o nezaplatenia dane alebo poistného vo väčšom rozsahu, teda minimálne v rozsahu 2 660 eur. Dôležitým predpokladom trestnej zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je okrem iného aj solventnosť páchateľa. V prípade, že páchateľ objektívne nemal prostriedky na zaplatenie dane v lehote jej splatnosti, nebude pre tento trestný čin trestne zodpovedný. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku tohto trestného činu, zákon tu vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom úmysel musí pokrývať celú objektívnu stránku trestného činu.
 
K otázke solventnosti sa vyjadril už aj Najvyšší súd SR, podľa ktorého rozhodovacej činnosti ak sa spoločnosť resp. podnikateľ dostane do situácie, že ako dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie všetkých svojich splatných záväzkov je povinná všetkých svojich veriteľov (zamestnanci, Daňový úrad, Sociálna poisťovňa, Zdravotná poisťovňa, obchodní partneri a iní) uspokojovať pomerne a rovnomerne. Ak podnikateľ nie je schopný uhrádzať tak prevádzkové náklady, odvody povinných platieb ako aj mzdy svojich zamestnancov, musí prispôsobiť hospodárenie podniku tak, aby si mohol plniť všetky svoje povinnosti, prípadne svoje podnikanie ukončiť.

DISKUSIA