Jednoduchá spoločnosť na akcie

Od 1. januára 2017 nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka, vďaka ktorej vzniká nový, piaty druh kapitálovej spoločnosti s dodatkovým názvom za obchodným menom „Jednoduchá spoločnosť na akcie“, poprípade v skrátenej forme ako „j.s.a.“. Podľa dôvodovej správy táto novinka predstavuje jedno z opatrení v rámci Koncepcie pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike schválenej vládou SR uznesením č. 307/2015 zo dňa 10.6.2015. Nebude sa však jednať o nový typ akciovej spoločnosti, ale pôjde o úplne novú formu, pod ktorou budú zahrnuté niektoré prvky používané pri právnej úprave s.r.o. a a.s., teda akýsi hybrid, kde primárnym cieľom je ponúknuť začínajúcim zakladateľom startupov ľahšie podmienky na získanie potrebného kapitálu od investorov pre svoje podnikateľské plány.


FLEXIBILITA A NOVÉ PRÁVA AKCIONÁROV

Z pohľadu nastavenia vonkajších a vnútorných vzťahov v rámci spoločnosti, resp. spoločníkmi pôjde oproti doteraz využívaným právnym formám (doposiaľ najviac využívaná bola pre startupy eseročka) o flexibilnejšie riešenie s jednoduchou organizačnou štruktúrou. Príkladom výhody takejto právnej formy  je napr. jednoduchý vstup a výstup akcionárov zo spoločnosti. Túto flexibilitu možno dosiahnuť aj prostredníctvom využitia nových druhov práv, ktoré si môžu akcionári cez akcionársku zmluvu dohodnúť, konkrétne právo požadovať prevod akcií, právo pridať sa k prevodu akcií alebo právo požadovať nadobudnutie akcií.

  • Právo požadovať prevod akcií oprávňuje akcionára (oprávneného), na základe zmluvy, požadovať od iného akcionára (povinného), aby zároveň s prevodom akcií oprávneného previedol na tretiu osobu svoje akcie a to za rovnakých podmienok.
  • Právo pridať sa k prevodu akcií oprávňuje akcionára (oprávneného), na základe zmluvy, previesť svoje akcie zároveň s akciami iného akcionára (povinného), a to za rovnakých podmienok.
  • Právo požadovať nadobudnutie akcií oprávňuje akcionára (oprávneného) určiť cenu jednej akcie a žiadať od iného akcionára (povinného), aby na neho previedol akcie za takto určenú cenu. Za oprávneného sa považuje akcionár, ktorý ako prvý doručí svoj návrh s určením ceny za jednu akciu inému akcionárovi.

Podľa zákonnej právnej úpravy ak je prevoditeľnosť akcií alebo niektorého druhu akcií vylúčená, uplynutím štyroch rokov od splatenia ich emisného kurzu vzniká akcionárovi právo požadovať odkúpenie týchto akcií spoločnosťou. Stanovy môžu určiť kratšiu dobu. Následne ak toto právo akcionárovi vzniklo, a akcionár o odkúpenie akcií spoločnosť požiada, je ich spoločnosť povinná, za splnenia zákonných ustanovení, za primeranú cenu odkúpiť. Zvyšná právna úprava v súvislosti s pravidlami vstupu, zotrvania a výstupu akcionárov zo spoločnosti však zostáva zachovaná rovnako ako u štandardných akciových spoločností. V súvislosti so zriadením povinných orgánoch spoločnosti, ktorými sú valné zhromaždenie a predstavenstvo, sa zriadenie dozornej rady ponecháva ako dobrovoľná možnosť. V stanovách spoločnosti sa môže určiť, že akcionári môžu prijať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia (bez toho, aby bolo vôbec zvolané, teda tzv. hlasovanie „per rollam“), a to na základe návrhu rozhodnutia zaslaného predstavenstvom všetkým akcionárom.


1 EUROVÉ IMANIE

Medzi ďalšie výhody možno spomenúť minimálne základne imanie, ktoré bude len 1 euro (u s.r.o. je minimálny vklad spoločníka 750 € a minimálna výška základného imania spoločnosti je 5000 €, pri a.s. je minimálna výška základného imania až 25000 €). Bude sa rozdeľovať na akcie a nie na podiely ako je tomu pri eseročke. Napr. v prípade využitia 1 eurového základného imania môže byť toto imanie rozdelené kľudne na 1 centové akcie, takže spoločnosť môže vydať aj 100 takýchto akcií, keďže podľa zákona zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, či stanovy spoločnosti môžu stanoviť, že menovitá hodnota akcií sa vyjadruje v kombinácii eur a eurocentov alebo dokonca len v eurocentoch.


SPÔSOB ZALOŽENIA

Spoločnosť môže byť založená jednou alebo viacerými osobami a zodpovedá za svoje záväzky celým svojim majetkom. Akcionári však za jej záväzky neručia. V spoločnosti musí byť aspoň jeden akcionár, ktorý je majiteľom akcie, s ktorou sú spojené hlasovacie práva, resp. musí byť možné vykonávať hlasovacie práva, inak takúto spoločnosť súd zruší aj bez návrhu a nariadi jej likvidáciu. Jednoduchá spoločnosť na akcie nebude verejne obchodovateľnou spoločnosťou, keďže sa nedá založiť na základe výzvy na upisovanie akcií. Celé imanie tak musí byť splatené zakladateľmi ešte pri založení a nie je ho možné zvyšovať na základe takejto výzvy ani v priebehu činnosti spoločnosti.


REGISTER AKCIONÁROV A DRUHY AKCIÍ

Akcionári budú vedení v registri, ktorý je zverený Národnému centrálnemu depozitáru cenných papierov a údaje z neho budú verejne dostupné a zverejňované na jeho webovom sídle, čo dodáva transparentnejší charakter tejto právnej formy a teda štruktúry spoločnosti ako takej. Podľa zákona totiž akcie spoločnosti môžu znieť len na meno a mať len zaknihovanú podobu. Právo požadovať prevod akcií a právo pridať sa k prevodu akcií môžu byť dohodnuté ako práva registrované v nových registroch práv, ktoré budú tiež vedené v rámci centrálneho depozitára cenných papierov, prístupné na internete.


NOVÁ MOŽNOSŤ ZRUŠENIA

Zaujímavosťou, ktorou bude disponovať napr. len jednoduchá spoločnosť na akcie, je v rámci klasických možností zrušenia spoločnosti, aj možnosť zrušenia z dôvodov uvedených v stanovách, zakladateľskej zmluve alebo zakladateľskej listine, ktoré si môže svojvoľne určiť samotná j. s. a. bez obmedzenia Obchodným zákonníkom. Zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva musia byť vyhotovené vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone.


NÁKLADY NA ZALOŽENIE

Z minimalistického pohľadu v súvislosti s očakávanými nákladmi pri zakladaní tohto typu spoločnosti však nemožno tvrdiť, že jediná nákladová položka bude 1 euro pri splatení minimálneho základného imania. Poplatkami za založenie sa nákladovo vyšplhá pochopiteľne vyššie a to s prihliadnutím na elektronické vedenie akcií, vedenie účtu v národnom centrálnom depozitári cenných papierov a vyššie spomenuté samotné vyhotovenie zakladateľskej listiny alebo zmluvy vo forme notárskej zápisnice.


SPOLOČNOSŤ V KRÍZE

Problematickou sa môže v prípade j. s. a. javiť situácia, keď by spoločnosti podľa zákona hrozila kríza. Pri posudzovaní toho, či sa takáto spoločnosť ocitla v kríze, treba náležite zohľadniť príslušné ustanovenia § 67a až 67k Obchodného zákonníka, ktoré boli doň zavedené v rámci novely č. 87/2015 Z. z. a sú účinné od 01. 01. 2016. V § 67a ods. 1 je ustanovené, že spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Situáciu, keď je spoločnosť v „úpadku“ rieši osobitná právna úprava prostredníctvom zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Spoločnosť je v úpadku vtedy, ak je predlžená alebo platobne neschopná. Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Vzhľadom na možnosť tak nízkeho minimálneho základného imania u j. s. a. je však problém pri „hrozbe úpadku“. V ods. 2 zmieňovaného paragrafu je zakotvené, že spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100 (uvedený pomer platí od 1. januára 2018, od 1. januára 2017 je 6 ku 100). Vzniká tak problematická situácia za predpokladu, že zakladatelia si nastavia príliš nízke základné imanie (nakoľko môžu) a ich záväzky by prekročili tento pomer. Pre lepšiu ilustráciu, ak by spoločnosť mala teraz so základným imaním 1 euro záväzky v hodnote 1100 eur, 1 / 1100, t. j. 0,009 a teda menej ako terajšia hranica 6 / 100, t. j. 0,06, je už v nesúlade so stanoveným limitom a podľa zákona jej už hrozí úpadok. Pri pomere 8 ku 100 a 1 eurovom základnom imaní, s ktorým je totožné vlastné imanie už záväzok nad 12,5 eura je dôvodom pre spĺňanie kritérií pre spoločnosť v úpadku. Pri termíne vlastné imanie sa však treba trochu pozastaviť a uvedomiť si, že vlastné imanie je širší pojem ako základne imanie, ktoré predstavuje relatívne stabilnú zložku vlastného imania. Podľa § 6 ods. 4 Obchodného zákonníka, vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa v tomto prípade prevažne myslí zákon o účtovníctve, ktorý vlastné imanie konkrétnejšie nedefinuje, ale je vyjadrené ako rozdiel majetku a záväzkov spoločnosti. Vlastné imanie ako celok sa tak skladá z viacerých častí, ktoré treba zohľadňovať a to: predovšetkým už spomínané základné imanie, potom to môžu byť kapitálové fondy, fondy zo zisku, oceňovacie rozdiely z precenenia majetku, následne záväzky a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení, poprípade výsledok hospodárenia minulých rokov. V prípade Jednoduchej spoločnosti na akcie, oproti iným typom kapitálových spoločností, bude tak nutné zo strany štatutárneho orgánu vynaložiť ešte väčšiu dávku odbornej, resp. náležitej starostlivosti, aby vďaka takto nízko nastavenému zákonnému pomeru spoločnosti nehrozil úpadok. Štatutár je v prípade vzniku škody, ktorá vznikne v dôsledku porušenia jeho povinnosti, povinný takúto škodu nahradiť.

V prípade osobitnej právnej úpravy jednoduchej spoločnosti na akcie sa ustanovenia o akciovej spoločnosti použijú primerane.