Vyslanie zamestnanca do Francúzska

Otázka

Som jediným konateľom a majitelom firmy, ktorá ma oprávnenie na tlmočnícke služby vo francúzskom jazyku. Nie som ale vo firme zamestnaný. Firma nemá iných zamestnancov. Som samoplatiteľ odvodov. Iná firma si chce objednať tlmočnícke služby vo Francúzsku od mojej spoločnosti. Tým pádom by ma moja firma mala vyslať do FR. Lenže nespĺňam už hneď prvú podmienku: byť zamestnaný minimálne mesiac pred vyslaním. Existuje teda iná možnosť ako to zrealizovať?

Odpoveď

Je nutné vidieť rozdiel medzi cezhraničným poskytovaním služieb a podnikaním zahraničnej osoby prostredníctvom podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. V prípade podnikania zahraničnej osoby ide o poskytovanie služieb na základe podnikateľského oprávnenia hostiteľského štátu, zatiaľ čo cezhraničný poskytovateľ služieb je oprávnený poskytovať služby v hostiteľskom štáte len na základe podnikateľského oprávnenia udeleného mu príslušným orgánom domovského štátu.
V praxi ide o slobodné rozhodnutie osôb o tom, kde, akým spôsobom a akou formou budú poskytovať služby v EÚ. Podnikanie zahraničnej osoby členského štátu na území iného členského štátu prostredníctvom podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby je uplatnením práva na voľný pohyb osôb a práva usadenia sa, zatiaľ čo cezhraničné poskytovanie služieb je uplatnením práva voľného pohybu služieb.
 
Služba
Ako zo samotného názvu smernice o službách a zákona o službách vyplýva, služba je východiskovým pojmom danej problematiky. Službou sa rozumie samostatne zárobková činnosť priemyselnej, výrobnej, obchodnej alebo remeselnej povahy a tiež činnosť v oblasti tzv. slobodných povolaní, ktorá je spravidla ponúkaná za odplatu.
 
Aj napriek tomu, že u absolútnej väčšiny poskytovaných služieb pôjde o činnosť, ktorá bude spĺňať znaky podnikateľskej činnosti resp. znaky živnosti, na účely zákona o službách môže ísť v ojedinelých prípadoch aj o činnosti, ktoré nie sú výslovne podnikateľskou činnosťou v zmysle Obchodného zákonníka resp. živnostenského zákona. Takými činnosťami sú napr. činnosť znalcov, prekladateľov a tlmočníkov, ktoré je tiež možné poskytovať cezhranične.
 
Zákon o službách síce pozitívnym spôsobom nevymedzuje okruh služieb, na ktoré sa vzťahuje, no vzhľadom na negatívny výpočet uvedený v § 1 ods. 2 a ods. 3 zákona o službách možno vyvodiť, že sa vzťahuje na všetky činnosti, ktoré nie sú osobitne vylúčené z jeho pôsobnosti. Takto sú z pôsobnosti zákona o službách vylúčené:
  • a) poskytovanie nehospodárskych služieb poskytovaných vo všeobecnom záujme,
  • b) finančné služby,
  • c) elektronické komunikačné služby vrátane poskytovania sietí a príslušných zariadení,
  • d) služby agentúr dočasného zamestnávania,
  • e) poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
  • f) poskytovanie audiovizuálnych služieb, multimediálnych služieb a rozhlasového vysielania,
  • g) poskytovanie sociálnych služieb súvisiacich so sociálnym ubytovaním, starostlivosťou o deti a podporu rodín a osôb v trvalej alebo dočasnej núdzi,
  • h) poskytovanie súkromných bezpečnostných služieb,
  • i) poskytovanie služieb notárov a súdnych exekútorov,
  • j) prevádzkovanie dráhovej, leteckej, cestnej a námornej dopravy a
  • k) prevádzkovanie hazardných hier
  • l) uznávanie odborných kvalifikácií podľa osobitných predpisov.
Cezhraničné poskytovanie služieb sa nevzťahuje ani na služby poskytované vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorými treba rozumieť:
  • a) poštové služby,
  • b) služby v oblasti energetiky,
  • c) odber, využívanie a používanie vody,
  • d) vypúšťanie odpadových vôd do recipientu,
  • e) nakladanie s odpadom,
  • f) dodávka pitnej vody verejným vodovodom,
  • g) odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd verejnou kanalizáciou,
  • h) overenie určených meradiel a úradné meranie a
  • i) služby advokátov a audítorov.

Podmienka dočasnosti

Kľúčovou podmienkou cezhraničného poskytovania služieb je dočasnosť takéhoto poskytovania. V zmysle Zmluvy o fungovaní EÚ je dočasnou službou taká služba, ktorá je dočasná z pohľadu pravidelnosti, trvania, opakovania a kontinuity. Takéto dočasné cezhraničné poskytovanie služieb je založené na zmluvnom vzťahu medzi podnikom so sídlom v jednom členskom štáte, ako poskytovateľom služby a príjemcom služby, usadeného v inom členskom štáte.
 
Keďže neexistuje žiaden presne stanovený čas, počas ktorého môže podnik poskytovať služby cezhranične, môže v praxi nastať dilema, či je na poskytovanie služieb potrebné získať podnikateľské oprávnenie hostiteľského štátu alebo či je možné danú službu poskytovať len na základe oprávnenia udeleného domovským štátom.
 
Dočasnosť služieb je chápaná v jednotlivých krajinách individuálne. Niektoré členské štáty si hranicu dočasnosti určili priamo vo svojej národnej legislatíve napr. v Holandsku je to max. 6 mesiacov, v Španielsku max. 3 mesiace, zatiaľ čo iné krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, nemajú pre tento pojem stanovený žiaden limit.
 
Súdny dvor konštatoval, že službami v zmysle smernice o službách, ktoré môžu byť vykonávané aj bez oprávnenia hostiteľského štátu, sú aj výkony trvajúce niekoľko rokov.
 
Povinnosti cezhraničných poskytovateľov služieb Aj napriek tomu, že cezhraničný poskytovateľ služieb nie je povinný získať podnikateľské oprávnenie a aj napriek tomu, že tieto služby poskytuje priamo z domovského štátu v mnohých prípadoch bez toho, aby si zriadil v hostiteľskom štáte prevádzku, zákon o službách mu ukladá splnenie určitých povinností. Ide predovšetkým o oznamovaciu povinnosť, ktorá spočíva v predložení požadovaných dokladov príslušnému orgánu a ďalšie povinnosti uložené mu osobitnými zákonmi. Aj napriek tomu, že oznámenie o cezhraničnom poskytovaní služieb má neobmedzenú platnosť, platí stále podmienka dočasnosti poskytovania služieb.
 
Podnikanie slovenského živnostníka alebo firmy v inom členskom štáte môže byť iba príležitostné a dočasné.
 
Ak podnikateľ na Slovensku získa živnosť (či už ako SZČO alebo s.r.o.), môže v iných krajinách EÚ slobodne podnikať, avšak len príležitostne a dočasne. Ojedinelosť a dočasnosť sa vždy posudzujú v závislosti od viacerých kritérií, napr. pravidelnosť, počet zákaziek, dĺžka trvania a i.
 
Podnikateľ je navyše povinný svoju činnosť ohlásiť zahraničným úradom – bližšie informácie budú podnikateľovi poskytnuté na tzv. jednotnom kontaktnom mieste.

Zhrnutie

Nakoľko mnohí podnikatelia majú záujem poskytovať služby v zahraničí len jednorazovo resp. nie natrvalo, prichádza do úvahy využitie inštitútu cezhraničného poskytovania služieb, ktorý umožňuje podnikateľovi poskytovať služby aj na území iného členského štátu EÚ, a to len na základe oprávnenia jeho domovského štátu. Takýmto spôsobom sa vie podnikateľ vyhnúť administratívnemu a finančnému zaťaženiu, ktoré spočíva v získaní oprávnenia na podnikanie v hostiteľskom štáte a v zriaďovaní si podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na území iného štátu, v ktorom chce dočasne poskytovať služby cezhranične.