Podnikatelia sa často pýtajú či potrebujú mať zriadenú prevádzku a mýlia si pojmy prevádzkareň a priestor súvisiaci s podnikaním. Aký je teda rozdiel medzi týmito dvomi priestormi a čo všetko je potrebné dodržať v súvislosti so zriadením a činnosťou obchodnej prevádzkarne?

 

Prevádzkareň nie je miesto podnikania, tým je v podstate adresa, na ktorej podnikateľ prijíma všetku poštu a vybavuje administratívu. Čo môže byť aj doma. Prevádzkareň je miesto alebo miesta, na ktorých podnikateľ alebo jeho zamestnanci vykonávajú samotnú podnikateľskú činnosť. Môže teda ísť o predajňu, výrobňu, kozmetický salón, penzión, reštauráciu,...

 

Pokiaľ podnikateľ prevádzkuje živnosť v mieste podnikania (sídle firmy), nejedná sa o prevádzkareň a povinnosti, súvisiace so zriadením a chodom prevádzky, ho nemusia trápiť. Sú aj iné podnikateľské priestory, ktoré zákon nepovažuje za prevádzkareň.

 

Prevádzkarňou nie sú priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti, za ktoré sa považujú najmä:

Nie sú ňou ani technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Za také sa považujú najmä:

Pokiaľ charakter živnosti neumožňuje robiť všetko z domu, prípadne to vybaviť návštevami u klientov, bez prevádzky sa podnikateľ nezaobíde. V prípade, že súčasťou podnikania je výrobná činnosť alebo väčšia manipulácia s tovarom, úrad bude zriadenie prevádzky vyžadovať a nedovolí prevádzkovať ju doma.

 

Pri niektorých predmetoch podnikania, napríklad pri sekretárskych prácach, nie sú živnostenské úrady zajedno, niektoré prevádzku vyžadujú, iné nie. Preto ak máte pochybnosti, či budete prevádzku potrebovať, radšej si to s úradníkom vyjasnite dopredu, ešte pred založením živnosti.

 

Pokiaľ podnikateľ nebude svoju činnosť vykonávať v mieste trvalého bydliska ale tiež charakter jeho práce nevyžaduje mať zriadenú prevádzkareň, miesto kde bude túto činnosť vykonávať sa nazýva priestor súvisiaci s podnikaním a podnikateľ je povinný túto skutočnosť oznámiť miestne príslušnému živnostenskému odboru a doložiť kópiu nájomnej zmluvy.

Zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu pri ohlasovaní živnosti. Pokiaľ sa neplánuje zriadiť už od začiatku podnikania, ohlasuje sa nezávisle od ohlásenia živnosti. Živnostenský úrad nahlási túto skutočnosť daňovému úradu. Na daňovom úrade je tiež potrebné zaregistrovať si registračnú pokladnicu, pokiaľ je povinnosť ju používať. Na základe živnostenského oprávnenia možno živnosť prevádzkovať aj v neskôr zriadených prevádzkarňach.

 

Okrem spomínaných povinností vyplývajúcich zo živnostenského zákona musí živnostník, ktorý si chce zriadiť prevádzku splniť nasledovné povinnosti vyplývajúce z iných zákonov:

K žiadosti o vydanie rozhodnutia/záväzného stanoviska od Regionálneho úradu verejného zdravotníctva musí žiadateľ okrem vyplneného predpísaného tlačiva doložiť:

• oprávnenie na podnikanie – overená kópia (živnostenský list alebo výpis z obchod. registra alebo registra neštátnych subjektov)
• list vlastníctva alebo zmluva o nájme priestorov (zmluva o budúcej zmluve)
• pri epidemiologicky závažných činnostiach: potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti (zdravotný    preukaz), osvedčenie o odbornej spôsobilosti, resp. overená  kópia vysvedčenia
• iné (výsledky meraní faktorov prostredia, protokoly o výsledkoch objektivizácie  umelého osvetlenia/ hluku/ kvality pitnej vody a pod.)

Opatrenia vyplývajúce zo zákona na ochranu nefajčiarov

Od 1. apríla 2009 zákon ukladá povinnosť fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám umiestniť v priestoroch, kde je zákaz fajčenia na viditeľnom mieste trvalý oznam s informáciou, kde a na ktoré kontrolné orgány sa môžu sťažovatelia obrátiť, ak dochádza k porušovaniu zákona o ochrane nefajčiarov. Zákon sa tým snaží zlepšiť informovanosť verejnosti a tým aj zvýšenie vymožiteľnosti povinností stanovených týmto zákonom. Kontrolné orgány, ktoré sú povinné vykonávať kontrolu dodržiavania zákona, sú uvedené v ustanoveniach § 9 až § 11 zákona o ochrane nefajčiarov.

Kontrolné orgány:

• Slovenská obchodná inšpekcia,
• Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky,
• orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva
• obec,
• prevádzkovatelia železničnej, autobusovej a ostatnej pravidelnej osobnej dopravy,

Policajný zbor Požiarna ochrana

Túto problematiku rieši zákon o ochrane pred požiarmi 314/2001 Z.z. + jeho vykonávacia vyhláška a zákon o BOZP 124/2006 Z.z.

Čo sa týka požiarnej ochrany, mal by zamestnávateľ zabezpečiť školenie zamestnancov a dať vypracovať dokumentáciu požiarnej ochrany, ktorá spočíva v uvedených požiarne poplachových smerniciach a požiarnom evakuačnom pláne. Či má mať požiarny poriadok závisí to od toho, aká to je predajňa, či tam má miesto so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom (posúdi požiarny technik).

Povinnosti:

• musíte mať požiarnu knihu,
• pravidelne vykonávať protipožiarne prehliadky,
• musíte mať a vykonávať kontrolu hasiacich prístrojov, požiarnych uzáverov,
• revíziu elektriny, plynu a pod.

Dokumentáciu nemôžete vypracovať sami tak isto, ako nemôžete vykonávať školenia a pravidelné prehliadky sami. To musí urobiť požiarny technik, t. j. osoba odborne spôsobilá s oprávnením.

Pri BOZP, ak má zamestnávateľ menej ako 100 zamestnancov, si určí spôsob zabezpečenia sám, môže to robiť aj dodávateľským spôsobom.

Požiarny poriadok pracoviska obsahuje:

• stručný opis technologického postupu a charakteristiku nebezpečenstva vzniku požiaru na pracovisku
• požiarnotechnické charakteristiky spracúvaných, používaných a skladovaných surovín a materiálov a ich najvyššie prípustné množstvá na pracovisku
• požiadavky na pracovisko na zabezpečenie ochrany pred požiarmi
• zoznam miest a zariadení alebo ich častí so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo výbuchu a opatrenia na zamedzenie vzniku a šírenia požiaru
• osobitné povinnosti zamestnancov

Označenie prevádzkarne

Zákon predpisuje aj spôsob, akým musí byť prevádzkareň označená. Na viditeľnom mieste musí byť uvedené:

• obchodné meno a miesto podnikania (alebo sídlo firmy v prípade právnickej osoby),
• meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne,
• prevádzková doba určená pre spotrebiteľa,

Označení musia byť aj zamestnanci, ktorý prichádzajú do priameho styku so spotrebiteľom. Spotrebitelia ich musia už na prvý pohľad rozlíšiť ako personál prevádzky, buď na základe oblečenia alebo menovky. Táto povinnosť sa nevzťahuje na predaj na trhových miestach.

Pokiaľ sa chystáte zavrieť prevádzkareň počas prevádzkovej doby na viac ako jeden deň, ste povinný najneskôr 24 hodín pred zavretím označiť začiatok a koniec uzavretia prevádzkarne. A to na rovnakom mieste, kde je uvedená prevádzková doba.

Zrušenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu do 15 dní od zrušenia.