Rozdiely medzi byť zamestnaný a byť podnikateľ rozoberieme z praktického hľadiska odhliadnuc od rozdielov týkajúcich sa vlastného time manažmentu, výberu obchodných partnerov a spolupracovníkov, čerpania dovolenky alebo práce cez víkendy a po pracovnej dobe.

Rozdiel prvý: mzda a cena za služby

Keby sme chceli porovnávať výšku odvodov a daňového zaťaženia zamestnanca a podnikateľa musíme vychádzať z nejakej základne v podobe porovnateľného príjmu. Porovnateľnou výškou príjmu by bola v prípade zamestnanca cena práce (jeho hrubá mzda plus odvody, ktoré za neho zaplatí zamestnávateľ). Keby chcel zamestnanec niekedy  v budúcnosti podnikať a oceniť svoju prácu, za takúto prácu mal by svojim obchodným partnerom fakturovať cenu za služby v hodnote ceny práce zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na mzdu podľa Zákonníka práce a pokiaľ nie je zmluvne dohodnuté inak, jeho mzda je splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Podnikateľ pri vystavovaní faktúry za dodaný tovar alebo služby stanoví dobu splatnosti, do ktorej by mal obdržať svoju odmenu.

V prípade nevyplatenia mzdy zo strany zamestnávateľa má zamestnanec nárok obrátiť sa na súd alebo na dávku z garančného poistenia od Sociálnej poisťovne, ak je zamestnávateľ v konkurze. Podnikateľ môže svoje neuhradené pohľadávky vymáhať prostredníctvom súdu alebo exekútora.

Rozdiel druhý: stravné

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Ide najmä o poskytovanie jedného teplého hlavného jedla, vrátane vhodného nápoja, zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom stravovacom zariadení.

Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa Zákonníka práce v sume najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, t.j. 2,20 eur.

Výška stravného, ktorú je možné v prípade živnostníkov uznať ako daňový výdavok, vychádza z ustanovení zákona o cestovných náhradách a je maximálne vo výške stravného ustanoveného na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín, to znamená maximálne 4,00 eur za každý odpracovaný deň.

Živnostníci musia stravné preukázať:

• nákupom stravovacích poukážok
• dokladom o kúpe teplého jedla v reštaurácii alebo podobnom stravovacom zariadení
• faktúrou na nákup stravovacích služieb

Rozdiel tretí: odvody

Zamestnanec nemá možnosť ovplyvniť výšku svojich odvodov, ktoré je povinný odvádzať zo svojej hrubej mzdy. Odvody zamestnanca sa pohybujú vo výške 4 % na zdravotné poistenie a 9,4 % na sociálne poistenie.

Podnikateľ na rozdiel od zamestnanca má možnosť uplatnením preukázateľných alebo paušálnych výdavkov ovplyvniť výšku vymeriavacieho základu a teda aj samotných odvodov. Odvody podnikateľa sa pohybujú vo výške 14 % na zdravotné a 33,15 % na sociálne poistenie.

Zamestnanec s hrubou mzdou vo výške 800 euro/mesiac zaplatí na odvodoch:

• odvody na sociálne poistenie - 75,20 euro
• odvody na zdravotné poistenie - 32,00 euro
• spolu na odvodoch - 107,20 euro

Podnikateľ s príjmom vo výške 800 euro/mesiac zaplatí na odvodoch:

Začne podnikať v roku 2013, platí preddavky do zdravotnej poisťovne vo výške 55,02 euro/mesiac. Po skončení zdaňovacieho obdobia roku 2013 podá daňové priznanie a odvody do sociálnej poisťovne začne platiť od 1.7.2014 vo výške:

• paušálne výdavky vo výške 40 %  = 320 euro/mesiac, t.j. čiastkový základ dane za rok 2013 = 5 760 euro
• uhradené odvody do zdravotnej poisťovne = 605,22 euro
• odvody do sociálnej poisťovne = 5 760 + 605,22 / 12 / 1,6 = 331,52 euro mesačný vymeriavací základ a z neho odvody = v minimálnej výške, ktorá bude známa až k 1.1.2014, pretože sa bude odvíjať od výšky priemernej mzdy za rok 2012, momentálne je to 130,27 euro/mesiac.

Keby podnikateľ podnikal už v roku 2012 a mal príjem o výške 800 euro/mesiac platí z tohto príjmu od 1.7.2013 odvody na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 185,29 euro.

Rozdiel štvrtý: dávky nemocenského poistenia

Zamestnanec aj podnikateľ, pokiaľ si platí odvody na sociálne poistenie, majú nárok na dávky z jednotlivých poistení. V balíku odvodov, ktoré sa platia do sociálnej poisťovne je aj poistné na nemocenské poistenie, z ktorého v prípade potreby môžu čerpať nasledovné dávky:

• nemocenské v prípade pracovnej neschopnosti
• materské
• ošetrovanie člena rodiny

Zamestnancovi patrí v prípade nemocenského náhrada v nasledovnej výške:

• 1.-3. deň PN vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu
• 4.-10.deň PN vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu

Túto náhradu platí zamestnancovi zamestnávateľ, od 11.teho dňa PN mu nemocenské hradí sociálna poisťovňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

Podnikateľ má v prípade pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské vo výške :

• 1.-3. deň PN vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu
• od 4.tého dňa PN vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu

Nemocenské vypláca podnikateľovi sociálna poisťovňa a počas čerpania nemocenského nie je povinný platiť odvody.

Rozdiel piaty: dávka v nezamestnanosti

V balíku poistení, ktoré platí zamestnanec je aj poistné na poistenie v nezamestnanosti, z ktorého po splnení podmienok môže čerpať v prípade potreby dávku v nezamestnanosti. V balíku poistení, ktoré platí na sociálne poistenie podnikateľ, poistenie v nezamestnanosti nie je. To znamená, že po ukončení podnikania podnikateľ nemá nárok na príspevok v nezamestnanosti.