Krátkodobý nájom bytu

Zákon č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu; účinnosť od 1. mája 2014
Účelom zákona je rozvíjať a riešiť otázku súkromného, trhového nájomného bývania v Slovenskej republike. Právna úprava v plnej miere zachováva chránené nájomné bývanie upravené v zákone č. 40/1964 Zb.

Z Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2015 schválenej uznesením vlády SR č. 96 z 3.2.2010 vyplýva, že sektor súkromného nájomného bývania je oproti okolitým štátom Európskej únie značne poddimenzovaný a nerozvinutý. Príčin tohto neuspokojivého stavu je niekoľko. Ide najmä o historické dôvody a súvislosti, orientáciu obyvateľstva na súkromné vlastníctvo bytov, ako aj o nevyvážené postavenie prenajímateľa bytu a nájomcu ako osoby, ktorá je na základe nájomnej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka oprávnená užívať cudziu vec za odplatu.V rámci úloh uvedených v Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2015 v spojení s uznesením vlády SR č. 81 z 11. februára 2013 je nevyhnutne potrebné riešiť problematiku súkromného nájomného bývania. V zmysle predkladacej správy k uzneseniu vlády SR č. 81 z 11. februára 2013, nájomné bývanie v súkromnom, trhovom sektore si vyžaduje rozvoj a nové legislatívne prostredie.

Zo spracovaného a na vyššie uvedené materiály nadväzujúceho „Návrhu riešenia nájomného bývania so zameraním na zvýšenie podielu trhového nájomného bývania v Slovenskej republiky" okrem iného vyplýva potreba legislatívne upraviť práva a povinnosti prenajímateľov a nájomcov v režime tzv. krátkodobého nájmu bytu, ktorý by za zákonom ustanovených podmienok umožnil vyváženie práv a povinností účastníkov nájomného pomeru. Predmetný materiál, ktorý vláda SR schválila na svojom rokovaní dňa 18. decembra 2013 uznesením vlády SR č. 726/2013 sa stal podkladom pre iniciatívne vypracovanie a predloženie zákona do legislatívneho procesu.

Ochrana spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služby

Zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov; účinnosť od 1. mája 2014.
Zákonom o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) sa v plnej miere preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len „smernica“).

Zákon sa predkladá na základe plnenia Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013 a za účelom úplnej transpozície smernice, ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, ktoré boli do slovenského právneho poriadku prevzaté zákonom č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov. Nakoľko uvedená nová európska legislatíva podstatne mení doteraz platný regulačný rámec, je potrebné prijatie nového zákona, ktorý nahradí zákon č. 108/2000 Z. z. a doplní v súčasnosti platnú právnu úpravu v tejto oblasti.

Zámerom zákona je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v súlade so súčasnými právnymi predpismi Európskej únie. Cieľom zákona je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou stanoviť podrobnejšie požiadavky na informačné povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a tým prispieť k zvýšeniu právnej istoty tak spotrebiteľov, ako aj predávajúcich. Zákonom sa okrem iného rozširujú formálne požiadavky na uvedené zmluvy a podrobnejšie sa upravuje postup pri uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa predlžuje lehota na odstúpenie od zmluvy zo siedmych pracovných dní na 14 kalendárnych dní. Zároveň sa zavádza takzvaný vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý spotrebiteľom umožní zjednodušenie postupu pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy. Nová právna úprava taktiež reguluje niektoré ďalšie požiadavky. Ide najmä o úpravu tzv. predajných akcií, ktoré sú v súčasnosti zneužívané v neprospech spotrebiteľov, pričom sa predovšetkým vymedzujú povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívaniu agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na predajných akciách, pri ktorých často dochádza k zneužívaniu dôvery a objektívnej slabosti osobitne zraniteľnej skupiny spotrebiteľov, a to predovšetkým seniorov.

Zákonom sa zároveň mení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, v ktorom dochádza napríklad k rozšíreniu informačných povinností, ktoré je predávajúci povinný vo všeobecnosti poskytnúť spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, či k zákazu využívania niektorých zabezpečovacích prostriedkov vo vzťahu k spotrebiteľom. Zákonom sa tiež menia niektoré súvisiace ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov či zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, kedy sa zmluva uzavretá medzi predávajúcim a spotrebiteľom považuje za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov. Dôraz je kladený na proces dojednávania podstatných náležitostí zmluvy a nie na finálny moment uzavretia zmluvy. Ochrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nie. Platí, že ak návrh na uzavretie zmluvy dal spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, zvýšená ochrana spotrebiteľovi sa poskytuje tým, že táto zmluva bude považovaná za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov bez ohľadu na miesto a spôsob uzavretia samotnej zmluvy. Doterajšia právna úprava nepoznala situáciu podľa § 2 písm. c), podľa ktorého zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov je aj zmluva, ktorá bola dojednaná aj uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho, ale spotrebiteľ bol oslovený mimo tohto miesta. V praxi ide najmä o prípady, kedy spotrebiteľ je oslovený predávajúcim (alebo jeho zamestnancom) pred predajňou predávajúceho a následne pozvaný do predajne, kde dôjde uzavretiu zmluvy. Spotrebiteľ je vystavený momentu prekvapenia a čas od ponuky do uzavretia zmluvy je veľmi krátky, pričom spotrebiteľ nemusí mať možnosť riadne zvážiť svoje rozhodnutie.Za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov sa za každých okolností považuje aj zmluva uzavretá na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.

Pozemkové úpravy, usporiadanie pozemkového vlastníctva

Zákon č. 115/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony; účinnosť od 1. mája 2014.
Zákon rieši predovšetkým úpravu časti zákona týkajúcu sa jednoduchých pozemkových úprav. Ide o tri základné situácie, keď je potrebné usporiadať pozemky na menšom území, ako je príslušné katastrálne územie.

V prvom rade je to úprava zákonných postupov pri jednoduchých pozemkových úpravách pre poľnohospodárske a lesné využitie pozemkov, nakoľko je predpoklad, že povykonaní pozemkových úprav sa  pozemkové vlastníctvo bude naďalej postupne meniť. Vlastníci sa môžu rozhodnúť o  novom usporiadaní (prerozdelení) pozemkov, a to vzhľadom na zmenu obhospodarovania pozemkov alebo zmenu vlastníctva, napríklad skúpením pozemkov v jednej ucelenej časti územia jedným vlastníkom alebo viacerými vlastníkmi. Do tejto skupiny patria prípady, keď je vhodné sceliť pozemky, aj keď na území ešte  neprebehli pozemkové úpravy, ale jednoduchými pozemkovými úpravami sa splní účel scelenia (t. j. neovplyvní pozemkové úpravy vo zvyšnej časti územia a najmä ich vykonanie nemá nároky na realizáciu prístupových komunikácií a ekologických zariadení).

Druhú skupinu tvoria postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktoré sa vykonávajú z iných dôvodov ako je hospodárenie na pôde. Konanie o pozemkových úpravách má široké možnosti využitia pri usporiadaní pozemkového vlastníctva, nie vždy však musí ísť o účel  poľnohospodárskej výroby alebo lesnej výroby. Hlavne ide o riešenie scelenia pozemkov a vytvorenie ideálnych tvarov pozemkov určených napríklad  pre  individuálnu bytovú výstavbu, využitie pre rekreačné účely, vytvorenie záhradkových osád, účely realizácie veľkých investičných zámerov ale aj pre dokončenie čiastočne vysporiadaných pozemkov pod cestami, vodnými plochami alebo hospodárskymi dvormi. Pri týchto konaniach nie je potrebné použiť všetky postupy ako pri bežných (klasických) pozemkových úpravách, ktoré sa podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov nariaďujú. Zákonom sa umožní vytvoriť podmienky na zjednodušenie procesu konania v jednoduchých pozemkových úpravách pre uvedené účely a určí sa rozsah potrebných podkladov vyhotovovaných pre návrh zmeny usporiadania pozemkov.

Tretiu skupinu tvoria jednoduché pozemkové úpravy v prípadoch investičnej výstavby, ktorá svojím zásahom do terajšieho usporiadania pozemkov spôsobí po jej výstavbe obmedzenie obhospodarovania dotknutých pozemkov. Realizáciou výstavby, hlavne líniových stavieb, ako sú cesty, železnice, vodné cesty, vodné plochy, ale napríklad aj výstavbou priemyselných parkov alebo rozsiahlej bytovej výstavby, dochádza k rozdeleniu pôvodných pozemkov, čím sa zhorší ich obhospodarovanie a dôjde k ich zneprístupneniu. Investor bude mať zo zákona povinnosť odstrániť tento negatívny jav a uviesť pozemky do stavu, aby nakladanie s nimi nebolo obmedzené. Súčasne sa upravujú postupy v pozemkových úpravách, ktorých prijatie vyplynulo zo skúseností v  už ukončených konaniach.

Zákon má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože výnos z pokút uložených za porušenie navrhovaného zákona bude  príjmom štátneho rozpočtu.  Zákon bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože umožní viacerým subjektom lepšie využitie pozemkového vlastníctva. Zákon nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Ochrana osobných údajov

Vyhláška č. 117/2014 Z. z. Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 164/2013 Z. z. o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení; účinnosť od 1. mája 2014.
Dňa 30. apríla 2014 bola v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásená vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 117/2014 Z. z. (ďalej len "novela vyhlášky")., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 164/2013 Z. z. o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení. Novela vyhlášky nadobudla účinnosť 1. mája 2014.

Prevádzkovanie solárií

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republikyč. 75/2014 z 10. marca 2014, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 554/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia starostlivosti o ľudské telo; účinnosť od 1. mája 2014.
Uvedenou vyhláškou sa upravujú podmienky prevádzkovania solárii.

Tepelná energetika

Zákon z 20. marca 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov; účinnosť od 1. mája.
Základný legislatívny rámec v tepelnej energetike je v súčasnosti daný zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Okrem neho sú právne vzťahy medzi účastníkmi trhu s teplom upravené vykonávacími predpismi vydanými na základe zákona č. 657/2004 Z. z. Zákonom sa transponujú niektoré ustanovenia smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti a spresňujú a dopĺňajú vybrané ustanovenia z dôvodov, ktoré vyplynuli z praktickej aplikácie zákona.

V zákone sa okrem iného definuje aj výroba tepla v centrálnom zdroji tepla v budove. Pôsobnosť zákona sa rozširuje na práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri výrobe tepla v centrálnom zdroji tepla v budove. V súvislosti s definíciou koncového odberateľa tepla sa spresňuje pojem konečný spotrebiteľ. Z dôvodu transpozície vybraných ustanovení smernice 2012/27/EÚ sa definujú viaceré typy zdrojov tepla vrátane účinného centralizovaného zásobovania teplom. Ako reakcia na podnety z praxe sa spresňujú podmienky pre výkon funkcie zodpovedného zástupcu. V súvislosti s podporou účinného centralizovaného zásobovania teplom sa stanovujú doplňujúce podmienky pri výstavbe sústavy tepelných zariadení. Z povinnosti prednostného pokrytia potreby tepla z existujúcich zdrojov na využívanie obnoviteľnej energie sú vyňaté nové budovy s maximálnou výpočtovou ročnou potrebou tepla 30 MWh. Povinnosť inštalovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače tepla u konečného spotrebiteľa sa z dôvodu implementácie smernice 2012/27/EÚ rozširuje aj na konečného spotrebiteľa tepla v budove s centrálnym zdrojom tepla. Obdobne to platí aj pre pravidlá rozpočítania nákladov na výrobe tepla. Z dôvodu optimalizácie dodávok tepla je potrebné koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky pravidelne aktualizovať.