Zákon č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov; účinnosť od 1. júna 2014.
Účelom navrhovaného zákona je vytvorenie takého právneho prostredia, ktoré umožní, aby poľnohospodárske pozemky, ktoré majú naďalej slúžiť svojmu účelu, nadobúdali osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie podľa § 2 Obchodného zákonníka najmenej 3 roky v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, v obci susediacej z obcou alebo, ak takáto osoba neprejaví záujem o prevod poľnohospodárskeho pozemku a ani ho nenadobudne, oprávnenou je aj osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej 3 roky bez ohľadu na miesto podnikania. Ak však žiaden podnikateľ na pôde v uvedenom poradí neprejaví záujem o prevod poľnohospodárskeho pozemku za cenu požadovanú prevádzajúcim, bude môcť tento pozemok nadobudnúť ktokoľvek okrem subjektov uvedených v § 7.
V ďalšej časti je novelizovaný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov sa harmonizujú ustanovenia devízového zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu, menia sa ustanovenia § 19a, ktoré upravujú nadobúdanie nehnuteľností cudzozemcami a upravujú sa sadzby pokút doteraz uvedené v slovenských korunách.
Pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska, preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery, kvality a objemu. Ochrana a využívanie poľnohospodárskych pozemkov je verejným záujmom (verejným dobrom).
Skutočnosť, že trh s poľnohospodárskou pôdou je vo vzťahu k schopnostiam nadobúdateľa obhospodarovať túto pôdu úplne liberálny, neprispieva k jej ochrane a riadnemu obhospodarovaniu. Potvrdzuje to aj fakt, že sa nezachovala výmera poľnohospodárskej pôdy deklarovaná pred vstupom do Európskej únie, t. j. k 30. júnu 2003 na účely podpory formou priamych platieb. Slovenská republika v tomto období deklarovala rozsah poľnohospodárskej pôdy vo výmere 1 955 000 ha, v roku 2012 však bola jej skutočná výmera iba 1 888 103 ha a pri súčasných trendoch nie je predpoklad jej relevantného rastu.
Uvedené skutočnosti vedú k záveru, že v Slovenskej republike je potrebné popri doterajšej právnej úprave prijať zákon, ktorý bude regulovať nadobúdanie poľnohospodárskych pozemkov a zamedzí ich špekulatívnym nákupom, následnej zmene druhu pozemku a možnému zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného.
Zmluva o fungovaní Európskej únie výslovne neupravuje pravidlá nadobúdania vlastníckeho práva k pôde (nehnuteľnostiam). Každý členský štát si môže túto problematiku upraviť samostatne zákonom, čo vyplýva aj z čl. 345 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie. V niektorých členských štátoch Európskej únie sú prijaté alebo pripravované zákony obmedzujúce nadobúdanie vlastníckeho práva k poľnohospodárskej (a lesnej) pôde.
V celom procese posudzovania predkladaného zákona rezonovala otázka, či tento zákon z hľadiska ústavnosti zodpovedá princípu proporcionality, najmä z hľadiska nevyhnutnosti takého zásahu do vlastníckeho práva.
Mohlo by sa zdať, že doposiaľ uplatňované nástroje ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktoré by mali byť zároveň nástrojmi riadneho a odborného obhospodarovania tejto pôdy sú dostatočné z hľadiska dosiahnutia toho, aby bolo zabezpečené dodržiavanie kritérií dobrej poľnohospodárskej a environmentálnej praxe, a že nie je potrebné prijímať žiadne ďalšie reštrikcie potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa a tobôž nie reštrikcie smerujúce do oblasti súkromného práva. Skúsenosti s realizáciou opatrení zakotvených predpismi verejného práva v oblasti starostlivosti o poľnohospodársku pôdu sú však iné. Príčinou toho sú dve navzájom previazané skutočnosti. Všetky opatrenia realizujúce sa na základe zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov i zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov sú opatrenia vychádzajúce zo skutočne zisteného stavu, ktorý už existuje. Ide teda o nápravné opatrenia ukladané príslušnými orgánmi verejnej správy alebo organizáciami vykonávajúcimi prenesený výkon štátnej správy ex post, t. j. až po zistení závadného, resp. neželateľného stavu. Počet a spôsob kontrol, resp. skúšok je zároveň limitovaný skutočnosťou, že všetky inštitúcie vykonávajúce predmetné kontroly a skúšky sú napojené na rozpočet verejnej správy ako štátne rozpočtové, resp. príspevkové organizácie, pričom však výkon kontrol a skúšok je finančne veľmi náročný, čo kladie neprimerané nároky na rozpočet verejnej správy.
Dôsledkom toho je okrem iného napríklad aj to, že v období rokov 2006 až 2011 predstavujúcich uzavretý cyklus agrochemického skúšania pôdy boli takéto skúšky vykonané iba na 8,7 % výmery poľnohospodárskej pôdy. Taktiež zistenia z tohto cyklu svedčia o klesajúcej úrovni obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy. Osobitne sa to prejavuje v raste acidity (kyslosti) tejto pôdy, ktorá sa zvyšuje na 23,4 % skúšaných plôch, pričom pri trvalých trávnatých porastoch je tento podiel až 52 %. Tento údaj je dôsledkom toho, že obhospodarovatelia pôdy zanedbávajú viaceré agrotechnické povinnosti, v tomto prípade vápnenie pôdy. Zatiaľ čo v rokoch 1994 až 1999 bolo na vápnenie pôd použitých 549,4 tis. tony CaO, v rokoch 2006 až 2011 to bolo len 146,8 tis. tony. Výrazne tiež klesol obsah fosforu a prístupného draslíka v poľnohospodárskej pôde. Preto aj základné navrhované opatrenie odporúčané príslušným kontrolným a skúšobným ústavom znie: „Pôde a udržiavaniu jej úrodnosti ako primárnej podmienke štandardnej poľnohospodárskej sústavy, treba dať opätovne prioritu v konaní roľníka, ako aj štátnej agrárnej politike.“.
Obdobné zistenia sú výsledkom i pôdnej služby zameranej na kontrolu zachovania prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z. z. V období, keď sa výrazným faktorom ovplyvňujúcim prirodzené vlastnosti pôdy stávajú prebiehajúce atmosférické a pôdno-klimatické zmeny, je jedným z rozhodujúcich záverov pôdnej služby to, že bude závisieť od odbornej úrovne každého užívateľa poľnohospodárskej pôdy, akým spôsobom bude schopný realizovať adaptačné opatrenia zamerané na realizáciu ochranných agrotechnických opatrení. Posudky pôdnej služby svedčia v prospech toho, že základné odborné znalosti sú základným predpokladom pre správnu poľnohospodársku prax a ekonomicky efektívnu poľnohospodársku výrobu. V prospech prijatia preventívnych opatrení zameraných na odborné obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy svedčí i ekonomická stránka realizácie pôdnej služby, keď v roku 2010 na túto činnosť bolo vyčlenených 75 000 eur a v roku 2013 je to už iba 55 000 eur. Tento proces pokračuje aj v súčasnosti, keď pre rok 2014 boli z dôvodov úspor znížené tieto výdavky o ďalších 20 %.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností sa javí ako odôvodnené, primerané a nevyhnutné (a tým aj proporcionálne) prijať právnu úpravu nadobudnutia poľnohospodárskej pôdy s výrazne preventívnymi prvkami napriek tomu, že bude znamenať reštrikciu realizácie dispozičných oprávnení vlastníka takejto pôdy.
Právna úprava vychádzajúc z vyššie uvedeného expressis verbis ustanovuje, že poľnohospodárska pôda je nevyhnutná na zabezpečenie potrieb spoločnosti a rozvoj národného hospodárstva a že z dôvodu verejného záujmu na jej aktívnom, poľnohospodársky a environmentálne odbornom obhospodarovaní môže byť iba vo vlastníctve takých osôb, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky. Súčasne ustanovuje aj kritériá, ktoré zabránia zneužitiu takejto právnej úpravy a ochránia terajších aj budúcich vlastníkov poľnohospodárskej pôdy pred svojvôľou osôb oprávnených nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Takúto vyváženosť právneho postavenia vlastníka ako prevádzajúceho a poľnohospodára ako nadobúdateľa zabezpečí najmä to, že ak vlastník preukáže, že nenašiel nadobúdateľa spĺňajúceho navrhovanou právnou úpravou kumulatívne ustanovené kritériá oprávnenosti na nákup poľnohospodárskej pôdy, môže previesť túto pôdu na ktorúkoľvek osobu. Takéto preukázanie je možné napríklad oznamom ponuky v registri, ktorý sprístupní ministerstvo prostredníctvom internetu, na úradnej tabuli v obci, v ktorej sa pôda nachádza alebo inzerátom v periodiku s regionálnou pôsobnosťou.
Nadobúdaním vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov sa podľa zákona rozumie jej odplatný prevod alebo bezodplatný prevod podľa § 588 až 610 a 628 až 630 Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa ustanovení upravujúcich tak zmluvu kúpnu ako aj darovaciu.
Predkladaný zákon v zásade nevylučuje nikoho z možnosti nadobudnúť do vlastníctva poľnohospodársku pôdu. V záujme ochrany a využívania tohto neobnoviteľného prírodného zdroja sa však pri nadobúdaní poľnohospodárskych pozemkov uprednostňujú tie fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie alebo ako svoju profesiu a spĺňajú aj ďalšie s tým súvisiace podmienky. Zákon zároveň upravuje postup, v rámci ktorého môžu takéto oprávnené osoby uplatniť svoje prednostné právo na nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov.
Zákon sa nevzťahuje na všetky poľnohospodárske pozemky. Z jeho pôsobnosti sú vyňaté záhrady, poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce zobrazenom v katastri nehnuteľností a pozemky s malou výmerou (do 2 000 m2), aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Z poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce sú z pôsobnosti zákona vyňaté tiež tie pozemky, ktoré sú podľa predpisov o územnom plánovaní určené na iné než poľnohospodárske využitie (najmä na výstavbu), ako aj pozemky, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využívania je nad obvyklú mieru obmedzená napríklad v záujme ochrany prírody a krajiny alebo vodných zdrojov a pozemky priľahlé k stavbám, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria so stavbou funkčný celok.
Zákon tiež rešpektuje predkupné právo upravené v § 140 Občianskeho zákonníka ako aj dedičské právo. Nedotknuté zostávajú práva oprávnených osôb podľa tzv. reštitučných predpisov na bezodplatný prevod náhradných poľnohospodárskych pozemkov ako aj nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy pri vykonávaní pozemkových úprav. Navrhovaná zákonná úprava na nedotkne ani možnosti vyvlastniť poľnohospodárske pozemky vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov (napr. stavebný zákon).
Prijatie zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie. Zákon po jeho prijatí bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
