Zákon č. 283/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov; účinnosť od  29.10.2014.

Predkladaným zákonom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel. Cieľom predkladanej právnej úpravy je vytvoriť základný právny rámec na uľahčenie digitalizácie a šírenia diel a iných predmetov ochrany, ktoré sú chránené autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom, pri ktorých však nie je možné určiť alebo nájsť autora, resp. nositeľa práv (tzv. osirelé diela). V praxi v takýchto prípadoch nie je možné získať predchádzajúci súhlas autora (resp. iného nositeľa práv – napr. dediča alebo nadobúdateľa výhradnej licencie) na vyhotovenie rozmnoženiny diela a iného predmetu ochrany a jeho sprístupňovanie verejnosti, keďže tohto autora alebo iného nositeľa práv nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy, pretože ho nemožno určiť (nie je známy), alebo ak aj je identifikovaný, nemožno ho nájsť. Za osirelé dielo sa v zmysle zákona považuje slovesné dielo v písomnej forme, napr. časopis, noviny, knihy (ale napr. aj ilustrácia, či fotografia, pokiaľ je jej súčasťou), hudobné dielo vyjadrené v písomnej forme (notový záznam) a audiovizuálne dielo.

Sprístupnenie nových zdrojov

Knižnice, školy, múzeá a galérie, ako aj archívy sa zúčastňujú na rozsiahlej digitalizácii svojich zbierok a archívov a prispievajú tak k ochrane kultúrneho dedičstva krajiny. Vybudovaním veľkých online knižníc sa sprístupňujú nové zdroje nielen pre laickú verejnosť, ale aj pre vedecko-výskumných pracovníkov a akademickú obec. Z dôvodu verejného záujmu na umožnení použitia aj takýchto osirelých diel sa zavádza nová zákonná výnimka z povinnosti získať súhlas na rozmnožovanie a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti. Osirelé dielo tak podľa predloženého zákona bude môcť bez súhlasu autora (resp. iného nositeľa práv) použiť knižnica (napr. Slovenská národná knižnica), škola, múzeum (napr. Slovenské národné múzeum), galéria (napr. Slovenská národná galéria), archív, ako aj Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav (ktoré v zmysle osobitného predpisu vykonávajú depozit audiovizuálnych diel), avšak výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Súčasne sa však chránia práva autora, ktorý má v zmysle zákona právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a má právo na primeranú odmenu za použitie svojho diela.

Obchodne nedostupné diela

Zákon taktiež rieši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel na základe odporúčaní obsiahnutých v Memorande o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel, ktoré 20. septembra 2011 podpísali pod záštitou Európskej komisie zástupcovia európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy v záujme uľahčenia masovej digitalizácie kultúrneho dedičstva. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v obchodných kanáloch, nie je možné ich teda nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (aj keď je možné kúpiť ich napr. z druhej ruky alebo v antikvariáte). Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín (ale aj napr. ilustrácia alebo fotografia, ak je ich súčasťou). Zoznam obchodne nedostupných diel v zmysle zákona vedie Slovenská národná knižnica. Autor (resp. iný nositeľ práv – napr. dedič alebo nadobúdateľ výhradnej licencie) však môže v určenej lehote namietať zaradenie diela do zoznamu a pokiaľ už bolo do zoznamu zaradené, môže kedykoľvek žiadať jeho vyradenie zo zoznamu, čím sa na jeho dielo prestane vzťahovať režim obchodne nedostupného diela.

Získanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny obchodne nedostupného diela, sprístupňovanie tejto rozmnoženiny verejnosti a jej rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva sa bude realizovať prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

Dôsledné vyhľadávanie

Do zoznamu zákonných definícií v § 5 autorského zákona sa na základe transpozície smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (ďalej len „smernica“) dopĺňa pojem dôsledné vyhľadávanie. Dôsledným vyhľadávaním sa rozumie získavanie informácií z príslušných zdrojov pre kategóriu diel v dobrej viere na účely stanovenia, či je dané dielo osirelým dielom. Príslušné informačné zdroje vyhľadávania sú uvedené v prílohe autorského zákona. Ide len o minimálny výpočet povinných zdrojov, pričom ak niektorý zdroj odmietol poskytnutie informácií alebo požadoval náhradu účelne vynaložených nákladov vo výške, ktorú osoba, ktorá vyhľadáva nie je schopná uhradiť, neznamená to nesplnenie podmienky dôsledného vyhľadávania, ak táto osoba konala v dobrej viere.
Dôsledné vyhľadávanie sa v zmysle písm. a) vykoná vo všeobecnosti na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom bolo dielo prvýkrát vydané alebo v prípade, že nebolo vydané, prvýkrát odvysielané (v zmysle § 13 ods. 2 autorského zákona je dielo vydané v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín).

Audiovizuálne diela

V prípade audiovizuálnych diel (písm. b)) sa vykoná dôsledné vyhľadávanie na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom má výrobca originálu audiovizuálneho diela sídlo alebo obvyklý pobyt (výrobcom originálu audiovizuálneho diela je v zmysle § 5 ods. 20 autorského zákona za bodkočiarkou ten, kto je výrobcom zvukovo-obrazového záznamu tohto audiovizuálneho diela).
V prípade nevydaného diela sa dôsledné vyhľadávanie vykoná na území členského alebo zmluvného štátu, v ktorom sa usadená osoba zdržiava, ktorá so súhlasom autora umožnila prístup verejnosti k tomuto dielu (písm. c)).
Ak však pri dôslednom vyhľadávaní podľa písm. a) až c) existujú skutočnosti svedčiace o tom, že relevantné informácie o autorovi alebo inom nositeľovi práv (napr. meno, pobyt, okruh dedičov) možno nájsť aj v iných štátoch, ako sú štáty podľa písm. a) až písm. c), pri vykonávaní dôsledného vyhľadávania sa preskúmajú aj zdroje informácií dostupné v týchto iných štátoch (písm. d)). V tomto prípade je teda nutné vykonať dôsledné vyhľadávanie aj v iných štátoch než sú štáty Európskej únie a štáty Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Právna úprava tým sleduje zabezpečenie čo najväčšieho rozsahu dôsledného vyhľadávania a zároveň naplnenie podmienky konania v dobrej viere.
Ustanovenie § 12a predstavuje transpozíciu smernice a zavádza kľúčovú definíciu osirelého diela. Osirelými dielami môžu byť v zmysle zákona slovesné diela vyjadrené v písomnej forme (teda napr. aj scenár dramatického diela alebo audiovizuálneho diela), písomný záznam hudobného diela (notový zápis hudobného diela) a audiovizuálne diela. (V zmysle ustanovenia § 71 ods. 3 však môže byť osirelým aj zvukový záznam  a v zmysle § 71 ods. 1 aj umelecký výkon, ktorý je súčasťou osirelého diela alebo osirelého zvukového záznamu, alebo je s nimi spojený.)
Podmienkou, aby mohlo byť dielo považované za osirelé je, že autora (resp. iného nositeľa práv – napr. dediča alebo nadobúdateľa výhradnej licencie) nemožno určiť, alebo ak aj bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaniu vykonanému podľa § 5 ods. 26.  Autora teda nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy a získať tak súhlas na použitie diela. Ďalšou podmienkou je, že musí ísť o dielo, ktoré bolo prvýkrát vydané alebo ak nebolo vydané, prvýkrát odvysielané v niektorom členskom štáte.  Takéto dielo musí byť zároveň uložené v archíve, knižnici, škole, múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzťahuje aj na galériu), alebo v zákonnom depozitári (Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav)

Za osirelé dielo sa však považuje aj také dielo, ktoré nebolo vydané alebo odvysielané, ale bol k nemu so súhlasom autora inak umožnený prístup verejnosti knižnicou, školou, múzeom, galériou, archívom alebo zákonným depozitárom, a to za predpokladu, že autor by nenamietal proti jeho použitiu podľa § 31a, teda proti použitiu vyhotovením rozmnoženiny a sprístupňovaniu verejnosti. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pri ktorej sa pripúšťa dôkaz opaku. Napríklad môže ísť o nikdy nepublikované rukopisy odovzdané autorom do archívu knižnice na vypožičiavanie na vedecké účely, avšak licenčná zmluva nezahŕňala sprístupňovanie digitálnych rozmnoženín verejnosti prostredníctvom siete internet (keďže v tom čase uvedený spôsob použitia neexistoval). Naopak, toto ustanovenie nepokrýva prípady, ak si autor výslovne vymienil, že odovzdáva rukopisy knižnici výhradne na účel archivácie bez možnosti vypožičiavania. Pojem „umožnenie  prístupu verejnosti“ vo význame, ktorý sleduje smernica, tu môže predstavovať nielen akýkoľvek spôsob použitia v autorskoprávnom zmysle, ale aj iné faktické umožnenie prístupu k dielu verejnosti (teda nielen napr. vypožičanie alebo sprístupňovanie verejnosti v autorskoprávnom význame, ale aj napr. nahliadnutie, čo nie je použitím v autorskoprávnom význame).
Zákon rieši aj situáciu, ak má dielo viac ako jedného autora (môže ísť o spoluautorov alebo o autorov spojeného diela) a niektorí autori neboli určení, a ak aj boli určení, neboli nájdení napriek dôslednému vyhľadávaniu. V takom prípade sa dielo považuje za osirelé len vo vzťahu k tým autorom, ktorí neboli takto určení, alebo neboli nájdení. Ide o tzv. čiastočne osirelé dielo. Zákonná výnimka uvedená v § 31a sa preto môže využiť len vo vzťahu k autorovi, ktorý nebol určený alebo nájdený a od známych a nájdených autorov je potrebné vyžiadať súhlas na použitie licenčnou zmluvou v zmysle § 40 a nasl. autorského zákona.

Osirelé dielo za hranicami Slovenska

Zákon v § 12a ods. 4 zavádza tzv. vzájomné uznávanie statusu osirelého diela tak, že osirelé dielo, ktoré sa považuje za osirelé dielo v niektorom členskom štáte alebo zmluvnom štáte, sa uznáva za osirelé dielo aj v Slovenskej republike. Nie je tak potrebné vykonávať dôsledné vyhľadávanie v každom členskom štáte osobitne. Na podporu prístupu občanov k európskemu kultúrnemu dedičstvu sa tak zaistí, že sa zdigitalizované osirelé diela budú môcť sprístupniť vo všetkých členských štátoch alebo zmluvných štátoch.
Zákon však chráni práva autorov osirelých diel a tí preto môžu  kedykoľvek ukončiť status osirelého diela tak, že písomne oznámia svoje autorstvo  Slovenskej národnej knižnici (právnickej osobe, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky), ktorá o tom bezodkladne informuje osobu, ktorá používa osirelé dielo podľa § 31a (teda konkrétnu knižnicu, múzeum, archív alebo školu). Autor, ktorý ukončil status osirelého diela, má právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá toto dielo použila podľa § 31a. Pri určení výšky primeranej odmeny sa prihliadne na podmienky ustanovené v § 45 ods. 1 autorského zákona, podľa ktorých má dohodnutá odmena zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. Vo výške primeranej odmeny by sa teda malo odzrkadliť nekomerčné použitie diela na kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme bez dosahovania zisku.

Kedy sa dielo nepovažuje za osirelé?

Zákon ustanovuje, kedy sa dielo prestane považovať za osirelé. Dielo sa už nepovažuje za osirelé, ak odpadnú podmienky uvedené v § 12a ods. 1 (napríklad sa objaví informácia, kto je autorom a kde ho možno kontaktovať), alebo ak autor ukončí status osirelého diela.
Ustanovenie § 12b stanovuje, že § 5 ods. 26, § 12a a § 31a (teda definícia dôsledného vyhľadávania, definícia osirelého diela a podmienky použitia osirelých diel) sa primerane vzťahujú aj na akékoľvek dielo (napr. fotografické dielo, dielo výtvarného umenia), ktoré je súčasťou osirelého diela, alebo je spojené s osirelým dielom.  Samostatne  stojace fotografické dielo alebo dielo výtvarného umenia teda nie je spôsobilé uznania za osirelé dielo, avšak ak je takéto dielo súčasťou osirelého diela (v zmysle § 12a ods. 1, napr. knihy – literárneho diela v písomnej forme), je možné s  osirelým dielom ako celkom nakladať v režime osirelého diela.

Ustanovenie § 12c rieši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel na základe odporúčaní obsiahnutých v Memorande o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel, ktoré 20. septembra 2011 podpísali pod záštitou Európskej komisie zástupcovia európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy, ktoré sleduje najmä uľahčenie masovej digitalizácie kultúrneho dedičstva. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch.
Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín, ktorého rozmnoženinu nie je možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (to sa nevzťahuje na kúpu použitej veci podľa  § 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Napríklad, ak sa kniha nachádza v antikvariáte alebo je možné ju kúpiť z druhej ruky, neznamená to, že dielo možno považovať za obchodne dostupné. Nejde totiž o tradičné obchodné kanály.

Toto dielo musí byť zároveň v knižnici, archíve alebo múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzťahuje aj na galériu) a zapísané vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel (ďalej len „zoznam“), ktorý vedie Slovenská národná knižnica. Ide teda o taxatívny výpočet podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Toto ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na fotografické dielo a dielo výtvarného umenia, ktoré je súčasťou obchodne nedostupného diela alebo je s týmto dielom spojené (napr. ilustrácie v knihe). Návrh na zaradenie diela do zoznamu môže podať akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba. Následne Slovenská národná knižnica bez zbytočného odkladu zverejní návrh na zaradenie diela do zoznamu na svojom webovom sídle. Slovenská národná knižnica nakoniec zaradí dielo do zoznamu, ak podľa jej zistenia v lehote 3 mesiacov od podania návrhu nebolo možné rozmnoženinu diela nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva v tradičných obchodných kanáloch (mimo kúpy použitej veci) ani pri vynaložení primeraného úsilia a za obvyklých podmienok (napr. na základe zistení od vydavateľstiev), pričom autor zároveň v tejto lehote písomne nenamietal zaradenie diela do zoznamu. Autor je však oprávnený kedykoľvek písomne žiadať od Slovenskej národnej knižnice, aby obchodne nedostupné dielo zo zoznamu vyradila, a tá bezodkladne od doručenia tohto oznámenia dielo zo zoznamu vyradí, tým sa toto dielo prestane považovať za obchodne nedostupné dielo.

V prípade obchodne nedostupných diel sa súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny, sprístupňovanie tejto rozmnoženiny verejnosti a jej rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva získava na základe zmluvy uzavretej s príslušnou organizáciou kolektívnej správy, ktorá zastupuje významný počet nositeľov práv k príslušným druhom diel, a to aj v prípade, ak táto organizácia kolektívnej správy nositeľa práv k obchodne nedostupnému dielu nezastupuje, ak nositeľ práv výslovne nevylúčil kolektívnu správu svojich práv (nejde teda o povinnú kolektívnu správu práv).  

Ustanovenie § 31a predstavuje transpozíciu smernice a zavádza novú zákonnú výnimku z povinnosti získať súhlas autora na použitie diela. Ide o výnimku z výhradného majetkového práva autora pri svojich dielach povoliť alebo zakázať rozmnožovanie a sprístupňovanie verejnosti. Osirelé dielo môže bez súhlasu autora použiť knižnica (napr. Slovenská národná knižnica), škola, múzeum, galéria, archív, zákonný depozitár (Rozhlas a televízia Slovenska, Slovenský filmový ústav) výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme dvomi spôsobmi použitia v zmysle autorského zákona. Táto osoba je za dodržania podmienok zákonnej výnimky oprávnená vyhotoviť rozmnoženinu (§ 5 ods. 17 autorského zákona) na účely digitalizácie, indexácie, katalogizovania, uchovávania, reštaurovania, alebo umožnenia prístupu verejnosti a taktiež  môže osirelé dielo sprístupňovať verejnosti (§ 5 ods. 11 autorského zákona). Na použitie v rámci tejto zákonnej výnimky sa však vo vzťahu k autorom, ktorí boli určení, primerane vzťahuje ustanovenie § 25 tretia veta autorského zákona, a teda sa pri každom použití musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym (ak nejde o anonymné dielo) alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti (ak je toto meno známe), ako aj názov diela a prameň. Tieto oprávnené osoby môžu použiť osirelé dielo výhradne bez nároku na zisk, avšak môžu si uplatniť náhradu účelne vynaložených nákladov. To znamená, že nie je vylúčené napr. sprístupňovanie osirelého diela verejnosti prostredníctvom siete internet za úplatu, ktorá pokryje účelne vynaložené náklady na takéto použitie. Za použitie v súlade s touto zákonnou výnimkou nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, ale autor osirelého diela má v zmysle § 12a ods. 6 právo na primeranú odmenu.

Evidencia diel

Pokiaľ ide o evidenciu dôsledného vyhľadávania, oprávnená osoba je povinná uchovávať záznamy o dôslednom vyhľadávaní a poskytnúť Slovenskej národnej knižnici bez zbytočného odkladu v určenom formáte informácie uvedené v § 31a ods. 5 písm. a) až d), teda výsledky dôsledného vyhľadávania, informácie o použití osirelých diel, informácie o zmenách statusu osirelých diel (ak autor ukončí status osirelého diela), a kontaktné údaje oprávnenej osoby. Slovenská národná knižnica tieto informácie musí postúpiť bez zbytočného odkladu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) - OHIM, ktorý vedie a spravuje verejne prístupnú online databázu osirelých diel z celej Európskej únie.