Hoci sú rodinné firmy prevažne kreované z radov malých a stredných podnikov, ktoré sú motorom hospodárskeho rastu Slovenska, inovácií a zamestnanosti, je rodinné podnikanie v našich podmienkach stále marginalizovanou témou. Tomu nasvedčuje aj absencia jednotnej definície rodinného podniku v slovenskej legislatíve.
Pri príležitosti Európskeho týždňa MSP sa 29. októbra 2014 v Bratislave pre verejnosť uskutočnil odborný seminár na tému „Prečo sú rodinné podniky na Slovensku neviditeľné?“. Podujatie, ktorého cieľom bolo rozprúdiť odbornú diskusiu na aktuálne témy týkajúce sa rodinného podnikania na Slovensku zorganizoval poradensko-analytický inštitút Európske partnerstvo pre verejné stratégie (EPPP) a Slovak Business Agency (SBA) spolu s ďalšími partnermi podujatia, Platformou žien Slovenska a spoločnosťou Amrop.
Na podujatí vystúpili predstavitelia verejnej správy, akademického a neziskového sektora, ale aj experti z oblasti poradenstva či zástupcovia slovenských a zahraničných rodinných podnikov. Podujatia sa taktiež zúčastnila Chargé d´Affaires z fínskeho veľvyslanectva v Bratislave, Henna Knuuttila. Auditóriu priblížila situáciu vo fínskych rodinných firmách a predstavila Asociáciu fínskych rodinných firiem. Odborná časť podujatia bola ukončená inšpiratívnou prezentáciou Lenky Beinhoff, majiteľky a výkonnej riaditeľky BEINHOFF & CO., na tému úspešných dynastií, viacgeneračného vývoja rodinných firiem v zahraničí a následným praktickým odporúčaním aj pre slovenské rodinné podniky.
Súčasťou podujatia bola prezentácia výsledkov kvalitatívneho prieskumu o aktuálnej situácii v rodinných podnikoch na Slovensku. Cieľom prieskumu bolo zmapovať podmienky podnikania rodinných podnikov na Slovensku, ale aj osobitosti a trendy prejavujúce sa v tejto kategórii podnikov. Do prieskumu sa zapojilo 18 rodinných podnikov, z ktorých väčšina začala podnikať ešte v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Rodinné podniky zapojené do prieskumu identifikovali ako hlavný problém pri začatí podnikania najmä prístup k financiám, neprimeranú administratívnu záťaž či nedostatočne kvalifikovanú pracovnú silu. Špecifickým problémom rodinných podnikov je i bezprostredné prelínanie rodinného a pracovného života, v dôsledku čoho dochádza k následnému transferu problémov z podnikania do rodinného života a naopak. Výsledkom výskumu bolo aj niekoľko ďalších zistení. Rodinné podniky sa formujú v rámci prirodzeného vývoja a vznikajú postupným začleňovaním jednotlivých rodinných príslušníkov, vytvárajúc tak silnejší rodinný celok, ktorý dáva lepší predpoklad na prenos skúseností z generácie na generáciu. Výskum rovnako potvrdil, že podnikatelia majú tendenciu zapájať do rodinného podnikania aj rodinných príslušníkov, pričom častejšie vyskytovanou formou je podnikanie manželov, prípadne kombinácia jedného z rodičov a potomka. Pri zapájaní rodinných príslušníkov bol identifikovaný trend uprednostňovania rodinných príslušníkov do vedúcich pozícií. Výnimku predstavujú väčšie rodinné podniky, kde vo vedení pôsobia okrem rodinných príslušníkov aj externí manažéri.
Iným aspektom výskumu bola otázka nástupníctva, čiže príprava prechodu na mladú generáciu, ktorá sa zintenzívňuje so zvyšujúcim sa vekom samotných zakladateľov rodinných podnikov. Hoci majú mladí rodinní príslušníci vo firme vytvorený priestor na možné budúce pôsobenie, čomu v niektorých prípadoch dokonca prispôsobujú aj svoje vzdelanie, pociťuje staršia generácia obavu, že podnikanie nebude mať kto prebrať. S ohľadom na špecifiká rodinných podnikov taktiež vyvstáva problém zabezpečenia prevodu podniku. Inou výzvou v kategórii rodinných podnikov sú i medzigeneračné rozdiely, ktoré ovplyvňujú vzájomnú percepciu oboch strán. V tomto smere je mladá generácia považovaná za jazykovo zdatnú, plnú elánu a inovatívnych myšlienok, no práve staršou generáciu býva označená za rizikovejšiu či príliš impulzívnu až netrpezlivú.
Výskum sa orientoval aj na identifikáciu ďalších špecifík rodinného podnikania. Rodinné podniky poukázali na problém s odlivom know-how a rastúcu konkurenciu, ktorá sa vytvára z ich bývalých zamestnancov. Výskum tiež reflektuje nízky záujem o podporu rodinného podnikania, ktorý vyplýva predovšetkým zo zlých predchádzajúcich skúseností.
Potešujúce je, že výskum potvrdil inklináciu rodinných podnikateľov k inováciám. Respondenti vyjadrili podporu zavádzaniu nových technológií a výrobných postupov. Rovnako možno pozitívne zhodnotiť zahraničnú aktivitu rodinných podnikov, ktoré expandujú na trhy EÚ, v rámci krajín V4 alebo do nečlenských štátov EÚ. V tomto kontexte oceňujú rodinní podnikatelia najmä vyššiu mieru stability legislatívneho prostredia, ale aj fungovanie členských organizácií v zahraničí.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že rodinné podnikanie si nesporne zaslúži vyššiu pozornosť, a to najmä zo strany národných vlád, ktoré by mali primeranými nástrojmi podporovať vytváranie nových a udržanie už existujúcich rodinných podnikov a ich trvalý rozvoj podmienený ďalším vzdelávaním, priaznivým podnikateľským prostredím, expertným poradenstvom a tútorstvom. Slovak Business Agency aj prostredníctvom tohto podujatia otvára diskusiu k problematike rodinného podnikania a rodinných firiem na Slovensku, ako aj rozvoju podnikateľského myslenia nástupníckej generácie v slovenských rodinných firmách.
Prezentácie z podujatia nájdete TU
