Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov; účinnosť od 1. júla 2014

Nová zákonná úprava o voľbách je založená aj na doteraz v praxi osvedčených princípoch a postupoch, ktorými sa riadili a vykonávali voľby, ako aj na poznatkoch a názoroch politických subjektov, ktoré významnou mierou ovplyvňujú spoločenské dianie v štáte.

Zákon systémovo tvoria viaceré časti. V prvej všeobecnej sú sústredené všeobecné pravidlá a ustanovenia spoločné pre všetky druhy volieb. V druhej až ôsmej časti sú ustanovenia upravujúce pravidlá pre jednotlivé druhy volieb, hlasovanie o odvolaní prezidenta SR a pre referendum.

V Slovenskej republike je základným a principiálnym predpisom, z ktorého treba vychádzať Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Tento právny dokument je zárukou pre realizáciu politických práv v praxi. Volebné právo je jedným zo základných politických práv zaručujúcim ústavnou cestou účasť občana na správe vecí verejných. Toto politické právo upravené v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky priznáva oprávnenie v oblasti volieb nielen občanom, ale aj cudzincom a to v závislosti na tom, o aký druh volieb ide. Citovaný článok ústavy zároveň upravuje základné atribúty volebného práva, ako sú tajnosť, priamosť, rovnosť a všeobecnosť. Spomínané politické práva vo veciach volieb sú v súčasnosti upravené vo viacerých zákonoch. Niektoré z nich boli prijaté pred účinnosťou Ústavy Slovenskej republiky, niektoré v súvislosti s účinnosťou Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom Slovenskej republiky a jej orgánov.

Sústavu zákonov upravujúcich výkon volebného práva tvorí šesť zákonov, a to zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky a o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a zákon o spôsobe vykonania referenda. Najstaršia z týchto úprav pochádza z roku 1990, najmladšia z roku 2004. Existujúce volebné zákony boli z hľadiska praxe a zmien v právnom poriadku Slovenskej republiky mnohokrát novelizované. Rovnaké inštitúty sú v týchto zákonoch rozdielne, inak právne vyjadrované a rôzneho obsahu, a to v závislosti na tom, v akom časovom období a v súvislosti s ktorými voľbami bol zákon upravovaný. Zásadné zmeny týkajúce sa volebných systémov či volebných obvodov však počas účinnosti týchto predpisov vykonané neboli. Uvedené skutočnosti viedli v ostatných rokoch politickú, odbornú ale i laickú verejnosť k diskusii o potrebe vypracovania novej legislatívy v oblasti volebného práva s cieľom vytvoriť jediný zákon upravujúci všetky druhy volieb.

Široká diskusia sa viedla o zjednocovaní volebných inštitútov týkajúcich sa najmä vytvárania volebných orgánov, vedenia volebnej kampane a jej obmedzení, postupu volebných komisií, postupu voličov pri samotnom akte voľby, vo veciach zamedzenia manipuláciám s výsledkami volieb, transparentnosti financovania volebných kampaní a to aj v súvislosti s odporúčaniami Výboru GRECO Rady Európy.

Na rozdielny prístup zákonodarcu pri úprave volebných inštitútov, terminologickú nejednotnosť, rozdielnosť postupov, ako aj na potrebu záruk zákonnosti a demokratických princípov pri výkone volebného práva poukazovali aj mimovládne organizácie, ktorých predmetom činnosti je dodržiavanie ľudských práv, politických práv a presadzovanie vysokých štandardov ústavných záruk vo volebnom práve. Z ich poznatkov rezonovala takisto potreba novej zákonnej úpravy a formu jedného volebného zákona podporujú.

Nová zákonná úprava o voľbách je založená aj na doteraz v praxi osvedčených princípoch a postupoch, ktorými sa riadili a vykonávali voľby, ako aj na poznatkoch a názoroch politických subjektov, ktoré významnou mierou ovplyvňujú spoločenské dianie v štáte. Hoci teória i prax poznajú mnohé volebné systémy a ich variácie, nezaznela v rámci diskusií ani zo strany verejnosti potreba meniť doterajšie systémy pre jednotlivé druhy volieb. Preto si ani navrhovaný zákon nekladie ambície túto časť právneho poriadku meniť.

Zákon o podmienkach výkonu volebného práva  systémovo tvoria viaceré časti. V prvej všeobecnej sú sústredené všeobecné pravidlá a ustanovenia spoločné pre všetky druhy volieb. Týkajú sa najmä volebných orgánov, zásad volebného práva, volebných obvodov a volebných okrskov, zoznamu voličov, postupu pri hlasovaní, postupu a prítomnosti vo volebnej miestnosti, zisťovania výsledkov volieb, materiálnych a personálnych podmienok zabezpečenia volieb a sankcií za porušenie tohto zákona. V legislatíve Slovenskej republiky ide o nový inštitút. Sankcie za porušenie zákona majú najmä zabezpečiť prevenciu a až následne represiu.

Ostatné sankcie majú viac menej administratívny charakter s cieľom spresniť zoznamy voličov, zabezpečiť bezporuchovú prípravu organizácie volieb a ich vykonanie. V druhej až ôsmej časti sú ustanovenia upravujúce pravidlá pre jednotlivé druhy volieb, hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky a pre referendum. Novo sa umožňuje hlasovanie v referende aj prostredníctvom pošty. Rozširujú sa tak formy hlasovania v záujme zvýšenia účasti občanov na hlasovaní. Posledná deviata časť obsahuje spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia. Pokiaľ ide o kreovanie komisií, navrhuje sa, aby tak ako doteraz išlo o kolegiátne orgány, ktorých členov budú delegovať kandidujúce subjekty. Členovia týchto orgánov nebudú pri výkone svojej funkcie podriadení žiadnemu politickému ani štátnemu orgánu. Budú rozhodovať o všetkých zásadných veciach týkajúcich sa priebehu volieb, kontroly nad plnením povinnosti vyplývajúcich zo zákona. Tento spôsob kreovania volebných orgánov zodpovedá tradíciám.

Zákon už naďalej nebude upravovať problematiku volebnej kampane. Vo veciach transparentnosti volebnej kampane, zabezpečenia rovnakých podmienok pre kandidujúce subjekty, ale i právo verejnosti i štátu na informácie kto a akým spôsobom podporuje kandidátov bude existovať samostatná zákonná úprava.

Súčasťou zákona je aj novela Občianskeho súdneho poriadku. Ide o nevyhnutné úpravy, ktoré vyvolal volebný zákon v súvislosti s konaním pred súdmi vo veciach zoznamov voličov a kandidátnych listín.

Zákon sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala zjednotiť základné inštitúty volebných predpisov a zaviesť jednotnú terminológiu, aby fungovali rovnako pri všetkých druhoch volieb. Zákon bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.