Zákon č. 184/2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; účinnosť od 30. júna 2014

Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje základný právny predpis, podľa ktorého sa postupuje pri aplikácii iných právnych predpisov, ktoré zakladajú buď nárok na určitú dávku, na určité plnenie, prípadne na zľavu alebo úľavu z určitého plnenia. Týka sa to predovšetkým dávok, t.j. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, náhradné výživné, opakované peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce, príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého, úhrady výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej rodine, úhrady výdavkov na bývanie dieťa v profesionálnej rodine, vreckové dieťaťa a mladého dospelého,  vecné dary, stravná jednotka na deň na dieťa, maloletú matku a mladého dospelého, resocializačný príspevok, ochrany príjmu prijímateľov sociálnych služieb, daňové príjmy, t.j. nezdaniteľná časť základu dane, daňový bonus, predčasný dôchodok, súdom určené minimálne výživné, kritérií pre priznanie určitých opatrení alebo plnení (napr. sociálne štipendiá študentov stredných škôl alebo vysokých škôl, podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania) atď.

Vzhľadom na očakávaný možný negatívny vývoj najmä koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností pre účely úpravy súm životného minima a následne úpravy rôznych vyššie uvedených sociálnych dávok a úľav, v záujme neznižovania príjmov obyvateľov Slovenskej republiky sa navrhuje neuplatniť valorizačný mechanizmus úpravy súm životného minima ustanovený v § 5 zákona o životnom minime v prípade, ak jeden z koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, bude nižší ako jedna alebo rovný jednej.
V takom prípade Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrenie, ktorým sa podľa platného právneho stavu každoročne ustanovujú sumy životného minima v závislosti od koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, resp. koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu,  nevydá a zostávajú v účinnosti sumy životného minima ustanovené posledným opatrením.

Zavedenie tejto právnej úpravy v zákone o životnom minime nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na podnikateľské prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Zákon o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje ustanoviť životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Podmienky a rozsah pomoci fyzickej osobe v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému, kto sa ocitol v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, upraví osobitný zákon. Hoci životné minimum je už upravené zákonom č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok počas jeho uplatňovania v praxi vznikla potreba reagovať najmä na postupne prebiehajúce systémové zmeny v spoločnosti. Metodika určenia súm životného minima je rovnaká ako v súčasne platnom zákone č. 125/1998 Z. z., t. j. východiskom je Projekt určovania životného minima v podmienkach Slovenskej republiky.

Životné minimum, ktoré sa definuje ako stav hmotnej núdze občana je považované za súhrn statkov a služieb, ktorý potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť určitej veľkosti a zloženia na uspokojovanie svojich životných potrieb považovaných v danom období za nevyhnutné na zaradenie sa do bežného života, aj keď na skromnej úrovni.
Životné podmienky občana sú zabezpečované predovšetkým príjmami zo zárobkovej činnosti, výnosmi z majetku, dávkami dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia alebo aj niektorými štátnymi sociálnymi dávkami.

Nakoľko životné minimum doposiaľ slúžilo najmä ako základ na určovanie sociálnych dávok, východiskom na určenie životného minima bola naďalej ustanovená horná hranica príjmu prvých 10 % všetkých domácností zoradených v závislosti od dosahovanej výšky čistého peňažného príjmu na obyvateľa v roku sledovaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými výskumnými inštitúciami.

Pretože životné minimum nemožno chápať ako statickú nemennú veličinu, z toho dôvodu je nutné naďalej reagovať na vývoj životných nákladov a udržať tak sumy životného minima na spoločensky prijateľnej úrovni. Preto sa navrhuje zákonom sumy životného minima pravidelne raz ročne upravovať úmerne k rastu životných nákladov nízkopríjmových skupín domácností, resp. k rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Štatistický úrad Slovenskej republiky u týchto domácností bude naďalej zisťovať mesačne index životných nákladov, ktorý bude základom mechanizmu úprav súm životného minima.

V zákone sa ponechávajú v súčasnosti platné sumy životného minima, ktoré sú diferencovane odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek zo zistenej analýzy výdavkov domácností plynúcich zo štatistiky rodinných účtov.

Právny rámec životného minima sa v súčasnosti využíva aj napr. pri úprave dôchodkov, ktoré sú jedinými zdrojmi príjmu a sociálnych dôchodkoch, ďalej v oblasti mzdovej (pri určovaní minimálnej mzdy), pri posudzovaní podmienok pri poskytovaní hypoúveru v bankovom sektore, tiež na priznanie príspevku štátu občanovi poskytovaného Štátnym fondom rozvoja bývania na účel stavebného charakteru.

V porovnaní s platným zákonom o životnom minime a o ustanovení na účely štátnych sociálnych dávok dochádza k zásadnej zmene v tom, že sa navrhuje životné minimum na vyššie uvádzané účely ponechať v nezmenenej forme, ale na účely štátnych sociálnych dávok navrhuje sa postupovať už odlišným spôsobom.
Predkladaný zákon preto navrhuje zmeny a doplnenia v zákonoch upravujúcich problematiku štátnych sociálnych dávok, ktorých výška sa odvodzuje od súm ustanovených na účely štátnych sociálnych dávok. Ide o tieto zákony: zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony, zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb a zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti. V uvedených zákonoch sa výška dávok odvodená od súm na účely štátnych sociálnych dávok nahrádza sumou v absolútnom vyjadrení, pričom sa navrhuje zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa a výška zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka sa navrhuje v jednej sume bez ohľadu na vek dieťaťa. Dôvod pre navrhovanú úpravu je, že hodnota súm, ktoré ustanovujú štátne sociálne dávky, je už nereálna a je vhodnejšie tieto sumy ustanoviť pevnou sumou a upravovať v závislosti od vývoja životných nákladov a možností štátneho rozpočtu.