Podnikateľská aktivita etablovaných podnikateľov na Slovensku je pod 5 ročným priemerom. Podnikateľskú aktivitu obmedzuje vysoké daňové a odvodové zaťaženie, administratívna náročnosť, nepredvídateľná legislatíva a zlá vymožiteľnosť práva.

 

Vyplýva to z výsledkov výskumu tímu pod vedením profesorky Anny Pilkovej z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý je súčasťou renomovaného medzinárodného výskumu Globálny monitor podnikania (GEM) za rok 2015.

 

 

Prof. Ing. Anna Pilková, PhD., MBA
prodekanka pre vedu a výskum a vedúca Katedry stratégie a podnikania FMUK

 

Podnikateľská aktivita etablovaných podnikateľov na Slovensku, teda tých, čo podnikajú dlhšie ako tri a pol roka, v roku 2015 výrazne poklesla a dosiahla úroveň 5,7%, čo je pod päťročným priemerom (7%), ale aj priemerom Európy (6,6%) a približuje sa k historickému minimu z roku 2013 (5,4%). Tento trend je nepriaznivý jednak preto, lebo došlo k úbytku firiem, ktoré by mali byť v štádiu rastu a tvorby pridanej hodnoty, ako aj preto, že sme pod priemerom krajín, ktorých rozvoj je založený na inováciách (7%) a sme predposlední v rámci Višegrádskej päťky.

 

Celková podnikateľská aktivita začínajúcich podnikateľov na Slovensku v roku 2015 v porovnaní s rokom 2014 tiež poklesla a dosiahla úroveň 9,6%, čo je pod úrovňou päťročného slovenského priemeru (10,9%). Napriek tomu je Slovensko stále nad európskym priemerom (7,8%) a má piatu najväčšiu počiatočnú podnikateľskú aktivitu v tomto regióne. Medzi krajinami Višegrádskej päťky sme na prvom mieste (priemer V5 je 8,2%). Motivácia začať podnikať sa mierne zlepšuje v prospech podnikania z dôvodu príležitosti zvýšiť si príjem a zlepšiť samostatnosť. Znižuje sa podiel tých, ktorí začínajú podnikať z dôvodu nevyhnutnosti. Avšak, podľa motivačného indexu (pomer príležitosť/nevyhnutnosť), ktorý v roku 2015 dosiahol hodnotu 1,7 na Slovensku, sme pod priemerom Európy (2,1), Višegrádskej päťky (1,8), ako aj krajín, ktorých rozvoj je založený na inováciách (3,0).

 

Najvyššiu celkovú počiatočnú podnikateľskú aktivitu vypočítanú z päťročného priemeru má Bratislavský samosprávny kraj (14,2%). Nad päťročným priemerom Slovenska je ďalej Nitriansky a Banskobystrický samosprávny kraj (12%; 11,6%). Tesne pod priemerom je Žilinský(10,8%) a Prešovský samosprávny kraj (10,7%). Ostatné kraje sú výrazne pod priemerom Slovenska.

 

 

RNDr. Zuzana Kovačičová, PhD.
prorektorka pre štúdium UK

 

Slovenskí začínajúci i etablovaní podnikatelia sú viac angažovaní v sociálnom podnikaní ako priemer Európy. Zatiaľ čo na Slovensku je 3,9% začínajúcich podnikateľov zaangažovaných v sociálnych podnikateľských aktivitách, európsky priemer je 3%. Podnikatelia v etablovaných firmách sa na Slovensku angažujú v sociálnom podnikaní 4,1% a európsky priemer je 3,8%. 

Vnímanie príležitostí na podnikanie, ako jedna jeho kľúčová charakteristika, má síce pozitívnu päťročnú dynamiku, teda zvyšuje sa podiel tých, ktorí vidia vo svojom okolí príležitosti na podnikanie, napriek tomu je Slovensko svojimi 26,4%-tami výrazne pod priemerom Európy (36,7%), Višegrádskej päťky i skupiny krajín, ktorých rozvoj je založený na inováciách.

 

Spoločenské postoje k podnikaniu sa, v porovnaní s minulými obdobiami, nezmenili. Na Slovensku je veľmi nízke vnímanie podnikania ako kariérnej voľby (50,8%), zatiaľ čo európsky priemer je 55,9%. Nízke je aj vnímanie spoločenského statusu podnikateľov na Slovensku v porovnaní s Európou (64,2% vs. 66%). Spoločenské postoje čiastočne vylepšuje pozornosť médií, ktorú venujú podnikaniu. Táto je na úrovni Európy (55%). Vnímanie podnikania v našej spoločnosti má negatívny vplyv na rast podnikateľských aktivít. Tento negatívny vplyv vylepšuje sebahodnotenie Slovákov pokiaľ ide o podnikanie, ako aj ich nízky strach zo zlyhania v podnikaní.

Sebavedomie Slovákov z hľadiska dôvery vo vlastné schopnosti má počas piatich rokov výskumu rastúci trend. 52,4% opýtaných na Slovensku verí, že má schopnosti pre začatie podnikania, zatiaľ čo to isté si myslí iba 43,1% Európanov. Len 41,4% Slovákov by odradil od podnikania strach zo zlyhania, čo je pod priemerom Európy (44,9%), Višegradskej päťky a skupiny krajín, ktorých rozvoj je založený na inováciách. 

 

V porovnaní s rokom 2014 (34%) klesol podiel začínajúcich podnikateliek len o percento na 33%. Takýto podiel je však rovnaký ako v roku 2012 (33%). Slovensko je v tomto ukazovateli naďalej pod európskym priemerom, ktorý je na úrovni 35% a ktorý tiež v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesol o 1%.

 

Mladí začínajúci podnikatelia (18 – 24 rokov) sú jedinou kategóriou, ktorá dosahuje hodnoty nad európskym priemerom, ale aj tu sme zaznamenali prudký medziročný pokles o 6% (z 18,2 na 12,1°%) a z prvého miesta v Európe sme klesli na 4. miesto.

Podnikanie seniorov je, žiaľ, tradične v druhej polovici v európskom rebríčku, a to aj v kategórii začínajúcich (hodnota Slovenska je 3,5%, európsky priemer je 4,2 %) aj etablovaných podnikateľov (5,9%, európsky priemer je 8,4%).

Výsledky expertného prieskumu za rok 2015, ako aj pri zohľadnení päťročného priemeru, poskytujú jednoznačné, a žiaľ, nie priaznivé zistenia. Podľa názorov expertov podnikateľské prostredie na Slovensku vo všeobecnosti skôr podnikateľskú aktivitu obmedzuje, než by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít. Výnimkou sú len dve oblasti, a to hodnotenie prístupu podnikateľov k fyzickej infraštruktúre, energiám a službám a prístupu podnikateľom k infraštruktúre komerčných služieb pre ich podnikanie. Všetky ostatné oblasti vnímajú experti s rezervami, pričom najviac problematickými sú oblasti vládnych politík z hľadiska byrokracie a daňového zaťaženia podnikania, podpory podnikania v systéme vzdelávania na úrovni základných a stredných škôl, transferu poznatkov z vedy a výskumu do podnikateľských aktivít a kultúrnych a spoločenských noriem súvisiacich s vnímaním a podporou podnikania.

 

Experti sa v otvorených otázkach vyjadrili aj k vnímaným najpálčivejším obmedzeniam pre podnikanie. Medzi najčastejšie citované prekážky podnikateľskej aktivity patrili v roku 2015 už chronické problémy, ako sú vysoké odvodové a daňové zaťaženie, administratívna náročnosť, komplikovaná a nepredvídateľná podnikateľská legislatíva, problematická vymožiteľnosť práva či stále prítomná korupcia. 

 

Globálny monitor podnikania je najväčšia svetová štúdia o podnikaní. Do globálneho monitoru podnikania za rok 2015 bolo zapojených 62 krajín. Ide o jedinečný výskum, pretože na rozdiel od väčšiny iných výskumov, ktoré sú zamerané na nové, resp. malé a stredné podniky, GEM skúma správanie jednotlivcov pri začínaní a riadení podnikania, ako aj ich postoje k podnikaniu. Toto poskytuje detailnejší obraz podnikateľskej aktivity v porovnaní s oficiálnymi národnými štatistickými údajmi dostupnými v príslušnej krajine.

GEM sa realizuje od roku 1999. Slovensko sa do neho zapojilo po prvýkrát v roku 2011. Národným koordinátorom projektu je Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Hlavným partnerom Fakulty managementu UK v tomto výskume je Slovak Business Agency. 

 

Prílohy:

Prezentácia GEMM 2015 - časť I.

Prezentácia GEMM 2015 - časť II.

Prezentácia GEMM 2015 - časť III. - Podnikateľský profil

Prezentácia GEMM 2015 - NES prieskum

Prezentácia - Vývoj podnikateľského prostredia v SR so zameraním na malé stredné podniky