S pojmami ako je úrok a úrok z omeškania sa stretáva každý z podnikateľov. Úrok z omeškania je užším pojmom než úrok, nakoľko tento zahŕňa aj úroky z omeškania. Pre účely tohto článku však budeme pod pojmom úrok myslieť taký úrok, za ktorý sa požičiavajú finančné prostriedky. Pri úprave zmluvných ustanovení pojednávajúcich o úrokoch, úrokoch z omeškania, sú veľmi dôležitými okolnosťami primeranosť úrokov, dobré mravy ako aj pojem rozpor s dobrými mravmi.

Kedy máte nárok na úroky z omeškania

Základná úprava úrokov ako aj úrokov z omeškania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Občiansky zákonník ako aj Obchodný zákonník majú svoju vlastnú úpravu vzťahujúcu sa na úroky z omeškania:

• Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 ustanovuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
• Obchodný zákonník v § 369 ods. 1 a § 735 ustanovuje, že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania.

Pri omeškaní dlžníka s platením peňažného záväzku vyplývajúceho z obchodnej zmluvy sa neuplatňuje všeobecná úprava Občianskeho zákonníka o úrokoch z omeškania. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku platí len v prípade porušenia peňažných záväzkov neobchodného charakteru. Úroky ako aj úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky. Taktiež záložné právo zabezpečujúce pohľadávku sa vzťahuje aj na dlžné úroky. Čo sa týka úrokov z omeškania, tak ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri samotnom plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto občianskeho zákonníka povinný platiť poplatok z omeškania.

Výška úrokov z omeškania

Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis k Občianskemu zákonníku, ktorým je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného nariadenia vlády je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády, pričom za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie sa v zmysle tohto nariadenia vlády považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

Čo sa týka úrokov (nie úrokov z omeškania), tak tieto je možné v rámci občianskoprávnych vzťahov dojednať pri peňažnej pôžičke. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu. Ustanovenie umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Výška úrokov, ktoré možno dohodnúť, nie je síce výslovne limitovaná. To však neznamená, že možno dohodnúť akúkoľvek výšku úrokov. Výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1). O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody.

Výška úrokov podľa obchodného zákonníka

Obchodný zákonník upravuje úroky z omeškania nasledovne. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Zároveň platí, že ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (tu platí Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z.). S účinnosťou od 1.2.2013 platí Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa tohto nariadenia vlády sa zákonná sadzba úrokov z omeškania rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej spôsobom ako je uvedené v predchádzajúcej vete, môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. V ďalšom polroku sa potom postupuje pri výpočte obdobne.

Pri obchodnoprávnych vzťahoch je dôležité si uvedomiť, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Zmluvné dojednanie alebo obchodná prax vylučujúca vznik nároku na úroky z omeškania alebo zmluvné dojednanie, alebo obchodná prax, ktorá vedie k tomu, že sa veriteľ vzdá nároku na úroky z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti, sa považuje po novom (od 1.2.2013) za nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax.

V Obchodnom zákonníku je obsiahnutá úprava zmluvy o úvere. Podľa ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka platí, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.