Nebojte sa podnikať. My sme to dokázali

Ambasádorky majú pritiahnuť k podnikaniu študentky, ale aj zrelé ženy. Pomáhajú svojimi skúsenosťami.

Podpora rodiny, povestná diera na trhu, ktorú viete zaplátať svojím podnikateľským zámerom, chuť, elán a odvaha. To všetko potrebuje žena, aby mohla rozbehnúť biznis. Aj tieto myšlienky odzneli minulý týždeň na konferencii, ktorá predstavila nový projekt na podporu podnikania žien.

„Chceme motivovať nezamestnané i zamestnané, ďalej matky na materskej i študentky, aby sa nebáli a založili si spoločnosť,“ povedala pre Hospodárske noviny Marcela Škubalová z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania.

Projekt odštartoval v októbri vo švédskom Štokholme za účasti švédskej korunnej princeznej Viktórie, keď oficiálne otvorili Európsku sieť podnikateliek – ambasádoriek. Je založený na tom, že skúsené podnikateľky, ktoré už majú niečo za sebou, odovzdávajú svoje poznatky ďalej. Osvetu v takomto duchu bude u nás šíriť deväť anbasádoriek.

Odišla a teraz sa vracia

Zlatica-Mária Stubbs odišla zo Slovenska po roku 1968, z laboratórií Chemosvitu, za manželom do severného Anglicka. „Inštaloval vtedy v chemičke zariadenie, bol to veľký projekt.“

Dvadsať rokov bola v Británii manažérkou v nadnárodnej spoločnosti a v roku 2000 si založila poradenskú službu na podporu podnikov investujúcich v strednej Európe. Angličanky sú podľa nej otvorené. „Vzájomne sa povzbudzujú, jedna druhú si vážia, nezávidia si.“

Na podnikanie sa tam pozerá ako na čestné povolanie. Inšpirujúci podľa nej by mohol byť aj pre naše ženy príbeh anglickej kolegyne. „Doma začala variť džemy. Veľmi ju to bavilo. Prvé dva roky ich ponúkala na trhoch po celom Anglicku. Neskôr k nim pribudli domáce zaváraniny a svoje ponuky z trhov presunula do vychýrených reštaurácií.“

Čokoláda, tkaniny, jazyky

Z Popradu bude šíriť na východe ideu podnikania Renáta Jesenská. Jej spoločnosť sa presadila u nás aj vonku čokoládou. Nadšencom, ktorí sa rozhodnú v tejto oblasti podnikať, predáva know-how s tým, že si v rámci predaja zabezpečí aj ich spoluprácu. „Je to obojstranne výhodné, zatiaľ sa táto forma u nás neudomácnila a dúfam, že sa to časom zmení.“

Než prišla do Bratislavy predstaviť svoj podnikateľský úspech Martina Radošinská, ambasádorka z Trenčianskeho kraja, podpísala kontrakt na nové stroje. V čase, keď na Slovensku padalo mnoho textiliek, jej firma vstala z popola. „Bolo to bláznovstvo? Možno, ale dnes patríme k úspešným.“ Takto priblížila začiatky svojej textilnej firmy, ktorá dnes vyváža 40 percent produkcie. Na našich ženách jej prekáža, že strácajú čas vysvetľovaním, ako sa niečo nedá. „Bola som trochu sklamaná z jedného stretnutia. Nehľadali možnosti, ale prekážky.“

Katarína Absolónova z Nitrianskeho kraja začínala u dvoch zamestnávateľov, pre ktorých robila preklady. „Bola som na materskej a nevedela som si predstaviť, že s prekladmi prestanem. Počet klientov postupne narastal, okrem angličtiny sa začali zaujímať aj o preklady do iných jazykov.“ Oslovila známe a začali pracovať ako tím. „Chceli sme zabezpečiť vyššiu kvalitu prekladu, ktorého nevyhnutnou súčasťou je aj kontrola textu po prekladateľovi. Nik nie je neomylný a štyri oči vidia viac. Každý preklad musí aj v zmysle európskej normy prejsť korektúrou.“ Agentúra, ktorej je spolumajiteľkou, sa sta- la zakladajúcim členom Asociácie prekladateľských agentúr na Slovensku a tá je už členom Európskej asociácie prekladateľských agentúr.

Vyštudovali, a čo ďalej

Ďalšie dve ambasádorky, Petra Marko za Bratislavský a Terézia Madarová za Trnavský kraj, sú známe zo zákulisia šoubiznisu.

Firma Petry Marko zamestnáva vyše 60-členný tím rôznych profesií – od tanečníkov, krajčírok až po obchodných zástupcov. Je tanečnou producentkou úspešných slovenských zábavných programov -Slovensko hľadá SuperStar, Bailando, viedenského Life Ballu. Má pravidelne tanečné turné pre Ferrari Fl team.

Začínala s tromi tanečnicami, trénovali na chodbách internátu Lafranconi v Bratislave a liezli tým osadenstvu na nervy. „Bolo to tam zadarmo. Kolegovia nás neznášali, potrebovali sa učiť na skúšky.“ V prvom roku podnikania vyrobili nemalý dlh, milión korún. „Teraz sa nám konečne začalo dariť.“ Majiteľ firmy, v ktorej pracovala Terézia Madarová, skrachoval, ona mala vtedy na krku pôžičku na auto. V začiatkoch podnikania jej však nezištne pomohli kamaráti. Teraz má agentúru s jednou z najväčších internetových databáz ľudí.

„Umožňujeme im dostať sa do povedomia agentúr a firiem, ktoré hľadajú modelky, hostesky či osoby do reklám.“ Absolventi jej kurzov sa už postavili na vlastné nohy. Tvrdí, že urobila dobre, keď si už ako 19-ročná vybavila živnosť.

Zdroj: 30.11.2009; Hospodárske noviny; s. 21; Kokolová Helena