Uvedené dva trestné činy, trestný čin nezaplatenia dane a poistného a trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného sa v časoch krízy stávajú pomerne frekventovanými. V texte ďalej rozoberiem skutkové podstaty týchto trestných činov.
Nezaplatenie dane a poistného
Trestného činu nezaplatenia dane a poistného sa dopustí ten, kto minimálne vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Výška trestov je odstupňovaná podľa výšky nezaplatenej dane a poistného.
Toto ustanovenie postihuje všetky daňové subjekty, ktoré sú podľa právnych predpisov povinné zaplatiť splatnú daň alebo poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení, poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v platnom znení a príspevok na starobné dôchodkové poistenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom poistení v platnom znení. Akého druhu dane sa nezaplatenie týka nie je rozhodujúce. Podmienkou trestnosti tohto činu je úmyselné nezaplatenie splatnej dane vo väčšom rozsahu. Väčším rozsahom sa rozumie suma minimálne vo výške 2660 EUR.
Nevyplatenie mzdy a odstupného
Trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného sa dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.
Páchateľom tohto trestného činu je špeciálny subjekt, ktorým je štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom alebo ich prokurista. Úprava mzdy, inej odmeny za prácu, náhrada mzdy a odstupné je obsiahnutá predovšetkým v Zákonníku práce. Mzdou sa rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Náhrada mzdy a odstupné je upravené v ustanoveniach zákonník práce. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.
Za zamestnávateľa sa podľa Zákonníka práce považuje každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnancom je zasa fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.
Základnou skutočnosťou skutkovej podstaty tohto trestného činu je existencia nároku zamestnanca na vyplatenie mzdy, náhrady mzdy, platu a pod. a nevyplatenie mu mzdy, jej náhrady, platu, inej odmeny za prácu alebo odstupného v už uvedený deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal zamestnávateľ peňažné prostriedky na výplatu a tieto nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti. Nevyhnutnými potrebami na prevádzku sa rozumejú napríklad platby za suroviny, energie, telefóny, nájom, teda v zásade tie výdavky, ktorých výpadok by výrazným spôsobom ovplyvnil podnikateľskú činnosť a chod firmy.
Pod opatreniami smerujúcimi k zmareniu vyplatenia finančných prostriedkov je potrebné rozumieť úmyselné odlievanie peňazí z firmy napríklad spriazneným spoločnostiam, ďalej napríklad nákup potrieb, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné k podnikaniu a pod. Musí tu byť daný úmysel nevyplatiť mzdu zamestnancom.
Zánik trestnosti
Pri oboch trestných činoch, t.j. pri trestnom čine nezaplatenia dane a poistného ako aj pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného trestný zákon umožňuje akési zbavenie sa viny s tým, že zaniká trestnosť za takéto konanie. Trestnosť trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona zaniká vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu. Trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona zaniká vtedy, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.
Trestný zákon pritom nestanovuje, kto má daň alebo poistné zaplatiť, zánik trestnosti tohto činu nepodmieňuje tým, že daň alebo poistné musí byť nutne zaplatená tým, kto je podľa osobitných predpisov nositeľom takejto povinnosti. Trestnosť tohto činu zanikne aj vtedy, keď daň a jej príslušenstvo v tejto lehote zaplatí niekto iný.
Zánik trestnosti činu je dôvodom, pre ktorý prokurátor alebo súd trestné stíhanie proti obvinenému zastaví, alebo súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí.
