Podporné ekosystémy pre rozvoj sociálnej ekonomiky: medzinárodné stretnutie „Seminár a Study visit“ v Maribore, Slovinsko (stretnutie partnerov projektu DANUBE4SEECOSYSTEM 19.-20. 5. 2025)

________________________________

Čo bolo predmetom prvého dňa odborného semináru, realizovaného v rámci projektu Danube4SEecosystem v máji 2025 v slovinskom Maribore?

________________________________

 

Medzi hlavné témy podujatia patrilo:

  • budovanie podporných ekosystémov pre rozvoj sociálnej ekonomiky,
  • prínosy podnikateľských akcelerátorov pre rozvoj sociálneho podnikania v regióne,
  • príklady dobrej praxe.

 

ODBORNÝ SEMINÁR

Dôležitým príspevkom bola prezentácia profesorky Alenky Slavec Gomezel z Univerzity v Ljubjane, ktorá otvorila tému "Ako budovať podporné prostredie pre sociálnu ekonomiku v Dunajskom regióne". Súčasťou jej prednášky bolo porovnanie tvorby podporného prostredia pre sociálnu ekonomiku v krajinách EÚ podľa jednotlivých pilierov Akčného plánu EÚ v tejto oblasti.

 

KĽUČOVÉ PILIERE BUDOVANIA PODPORNÝCH EKOSYSTÉMOV

1. recyklácia, poznanie a skúsenosti v ekosystéme SE: zdieľanie poznatkov, sietí/kontaktov, modelov sociálneho podnikania, neúspechov a zlej praxe, učenie sa od kolegov,

2. význam agentov zmeny vo vnútri ekosystému: ide o kľúčové postavy, ktoré dynamizujú procesy a komunikáciu aktérov v ekosystéme. Agentom zmeny môžu byť manažéri inkubátorov, lídri sietí, pracovníci verejnej správy, univerzít a sociálnych podnikov.

3. budovanie dátovej infraštruktúry a viacúrovňové monitorovanie: aby bolo možné strategicky plánovať ďalšie kroky a nastavovať správne opatrenia je potrebné získavanie údajov na všetkých úrovniach:

  • macro úroveň: informácie o programoch financovania, úrovni digitalizácie, príspevku SE k regionálnemu HDP,
  • mezo úroveň: podporné organizácie (inkubátory, huby, vzdelávacie programy),
  • mikro úroveň: skúsenosti a potreby sociálnych podnikateľov, sociálny dopad, učenie sa).

 

PODPORNÉ SYSTÉMY A TIEŇOVÉ EFEKTY

Tieňový efekt nastáva, keď dochádza k zaostávaniu podporného ekosystému v regiónoch a mimo miest. Z toho vyplýva, že je potrebné vytvárať lokálne podporné štruktúry, oceňovať malé a špecifické sociálne inovácie. Budúcnosť sociálnej ekonomiky v dunajskom regióne závisí od toho, ako budeme schopní formovať, prepájať a investovať do prostredia, v ktorom sociálna ekonomika môže rásť.

 

AKCELERÁTOR PRE SOCIÁLNE PODNIKY predstavil zástupca Impact Hub Ljubljana, pán Ján Peloza. Vo svojom príspevku sa zameral na zisťovanie dopadu pri podnikaní v sociálnych podnikoch.

Bola založená Obchodná komora pre podnikateľov so sociálnym a ekonomickým dopadom. Zaujímavým príspevkom bolo predstavenie aktivít v rámci „Network of Social entrepreneur organizations“.

Oficiálnu časť Programu ukončila pani Lešnik z turistickej organizácie z Novej Gorice, ktorá predstavila organizáciu „Turistic Hub“, ktorá podporuje miestnych poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu a venuje sa zlepšeniu kvality života vo vidieckych komunitách, okrem toho má vo svojom portfóliu budovanie kapacít a celoživotné vzdelávanie (školenie, semináre) a sociálne inovácie a inklúziu. Táto časť Slovinska – Nova Gorica, je pomerne málo rozvinutá, ale je to región, ktorý ľudia vyhľadávajú kvôli relaxu z uponáhľaného sveta a ponúka zaujímavé turistické trasy.

Druhý deň nám hostiteľ Univerzita Maribor pripravil program „študijná návšteva“. Skvelý výber 3 sociálnych podnikov, ktoré slúžia ako príklady dobrej praxe:

1.“Korenika“ – je modelová sociálna farma, ktorá spája ekologické hospodárenie, sociálne začlenenie a regionálny rozvoj. Podnik systematicky vytvára pracovné miesta pre znevýhodnené osoby – najmä dlhodobo nezamestnaných, osoby so zdravotným znevýhodnením a ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou.

Jej hlavnými aktivitami sú pestovanie bio zeleniny, ovocia a byliniek, výroba sirupov, džemov, bylinných tinktúr, mastí a čajov, pracovná rehabilitácia a zamestnávanie znevýhodnených skupín, vzdelávacie programy pre školy a komunitné workshopy. Svojimi aktivitami prispieva k sociálnemu a environmentálnemu dopadu (viac než 20 znevýhodnených osôb ročne v inkluzívnom zamestnaní, ekologické a regeneratívne poľnohospodárstvo, posilňovanie miestnej ekonomiky a komunitnej identity).

Taktiež vykazuje aspekty sociálnej ekonomiky (udržateľný model s kombináciou výnosov a projektovej podpory, silná väzba na komunitu a miestnych partnerov, príklad replikovateľného modelu sociálneho poľnohospodárstva).

2. „Kreator Lab“ – CITYLAB – navštívili sme priestory, v ktorých majú ľudia príležitosť vyskúšať si svoje kreatívne cítenie. Majú k dispozícii dielňu, ďalšia miestnosť je určená pre hudobníkov, ktorí si v nej pripravujú svoje hudobné vystúpenia.

3. Cooperative Dobrina – Na začiatku bolo družstvo založené najmä na zásobovaní kuchýň vo verejných inštitúciách. V súčasnosti má družstvo 158 členov – lokálnych pestovateľov a farmárov, ktorých produkty ponúkajú a predávajú v Maribore alebo rozvážajú v jeho okolí. Spoločne riešia skutočné problémy, zapojené sú ženy z fariem (ženy v domácnosti), navštívili sme aj obchodík, ktorý predáva tovar miestnych farmárov.

 

DANUBE4SEECOSYSTEM

Projekt Danube4SEecosystem vznikol s cieľom spoločne rozvíjať inšpiratívne politiky pre sociálne podniky zapojením miestnych orgánov do podporného ekosystému so zámerom posilniť inkluzívnu zamestnanosť v podunajskom regióne. Stretnutie desiatich partnerov projektu, spojené s workshopom a návštevou sociálnych podnikov sa konalo v dňoch 20. - 21. máj 2025. Organizátorom a hostiteľom podujatia bola Fakulta ekonomiky a podnikania Univerzity v slovinskom Maribore.

Zostaňte naladení na ďalšie aktuálne informácie!

Viac informácií sa dozviete na sociálnych sieťach projektu: Facebook a LinkedIn.

 

Kontaktné osoby:

DISKUSIA