Zákon č. 219/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, účinnosť od 1. augusta 2013.

Cieľom zákona je zefektívniť prípravu a realizáciu významných investícií a tým prispieť k zatraktívneniu podnikateľského prostredia v Slovenskej republike, k udržaniu hospodárskeho rastu a k poklesu miery nezamestnanosti.

Zákonom sa v čl. I rozširuje kategória významných investícií na všetky druhy stavieb. Zároveň sa však precizujú a objektivizujú kritériá, ktoré musia byť splnené, aby sa určitá investícia mohla považovať za významnú (výška investičných nákladov najmenej 100 mil. eur a najmenej 300 novovytvorených pracovných miest).

V čl. II sa novelizuje stavebný zákon s cieľom zrýchlenia procesu realizácie významnej investície. Vzhľadom na skutočnosť, že jedným z kritérií na určenie stavby za významnú investíciu je rozhodnutie vlády SR, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme sa nebude požadovať záväzné stanovisko obce (ako dotknutého orgánu v územnom konaní). V tomto prípade bude pôsobnosť stavebného úradu vykonávať obvodný úrad v sídle kraja (bývalý krajský stavebný úrad). Ide o rovnaký mechanizmus, ktorý sa už v súčasnosti uplatňuje pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.

Zákon nemá vplyv na verejné financie, nemá negatívne sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Prijatie zákona môže mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, ktorý však nemožno vopred presne vyčísliť.

Zákon č. 140/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnosť od 20. júla 2013.

Zákon vypúšťa ustanovenia týkajúce sa niektorých osobitných bezpečnostných požiadaviek na chemické vlastnosti hračiek v Prílohe č. 2 a tiež vypúšťa Prílohu č. 3 a osobitné upozornenia.
Zákon spresňuje niektoré ustanovenia týkajúce sa najmä dokumentov, ktoré musia sprevádzať hračku, povinností dovozcov pred uvedením hračky na trh a informačných povinností orgánu dohľadu.

Zo smernice Komisie 2012/7/EÚ z 2. marca 2012, ktorou sa na účely prispôsobenia technickému pokroku mení a dopĺňa časť III prílohy II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť jej prebratia do 20. januára 2013. Cieľom úpravy je znížiť povolené hodnoty kadmia v hračkách.

Smernice Komisie sú novým nástrojom v oblasti bezpečnosti hračiek, ktorý umožňuje Európskej komisii priamo meniť body 11 až 13 v časti III prílohy II, doplnok A a C prílohy II a prílohu V na základe článku 46 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (ďalej len „smernica 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek“). Tieto zmeny sa týkajú najmä niektorých osobitných bezpečnostných požiadaviek na chemické vlastnosti hračiek a osobitných upozornení a informácií o preventívnych opatreniach, ktoré sa majú prijať pri používaní určitých hračiek. Smernice Komisie si nevyžadujú prerokovanie v Rade a v Európskom parlamente a očakáva sa prijatie niekoľkých takýchto smerníc ročne.

Na základe uvedeného navrhuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vyňať zo súčasného zákona č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bezpečnosti hračiek“) ustanovenia týkajúce sa niektorých osobitných bezpečnostných požiadaviek na chemické vlastnosti hračiek v Prílohe č. 2 a umožniť upraviť tieto požiadavky formou vykonávacieho predpisu vydaného ministerstvom. Táto úprava umožní ministerstvu priamo transponovať aj Doplnok C, ktorý zatiaľ neobsahuje žiadne látky. V budúcom roku sa predpokladá jeho zmena a povinnosť členských štátov Európskej únie ju implementovať.

Navrhuje sa tiež vypustiť zo zákona o bezpečnosti hračiek Prílohu č. 3 a osobitné upozornenia a informácie o preventívnych opatreniach, ktoré sa majú prijať pri používaní určitej kategórie hračky, upraviť rovnako vykonávacím prepisom vydaným ministerstvom.
 
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov reaguje aj na potreby aplikačnej praxe, z ktorej vyplynula nevyhnutnosť spresniť niektoré ustanovenia platného zákona o bezpečnosti hračiek. Týka sa to najmä dokumentov, ktoré musia sprevádzať hračku, povinností dovozcov pred uvedením hračky na trh a informačných povinností orgánu dohľadu. 

Zákon č. 206/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 547/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinnosť od 22. júla 2013.

Cieľom zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ. Cieľom smernice je zriadiť bezpečný a harmonizovaný rámec EÚ na monitorovanie a dohľad nad rizikami, ktoré by činnosť správcov alternatívnych investičných fondov mohla spôsobovať voči investorom, protistranám, iným účastníkom finančného trhu a voči finančnej stabilite a s podmienkou dodržania prísnych požiadaviek umožniť správcom alternatívnych investičných fondov poskytovať služby a ponúkať svoje fondy na vnútornom trhu.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 547/2011 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Cieľom zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (ďalej len „smernica AIFMD“).

Zákon č. 154/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinnosť od 1. júla 2013.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony  bol vypracovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 2. polrok 2012.

Účelom zákona je upraviť legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov, a to najmä prostredníctvom úpravy podmienok poskytovania rekondičných pobytov, ustanovenia profesií, pri ktorých je zdravotná spôsobilosť na prácu podmienkou na vydanie preukazu, osvedčenia alebo dokladu o absolvovaní výchovy a vzdelávania na obsluhu a vykonávanie niektorých činností. Navrhuje sa tiež zmena subjektu vydávajúceho osvedčenia a preukazu fyzickým osobám na vykonávanie činností uvedených v § 14 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. z oprávnenej právnickej osoby na inšpektoráty práce. 

Súčasťou zákona je spresnenie znenia a úprava jeho ustanovení so zreteľom na ostatné zmeny súvisiacich právnych predpisov a poznatky z aplikačnej praxe.

V súvislosti so zákonom sa zároveň článkami novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 142/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnosť od 1. júla 2013.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa do legislatívneho procesu predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 2. polrok 2012.

Dnešný právny stav nevytvára dostatočné podmienky na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému sú nefajčiari vystavení napríklad v obchodných domoch. Ochrana nefajčiarov pritom pozostáva z jasného definovania miest, kde je fajčenie zakázané alebo obmedzené. V druhom rade ochrana nefajčiarov pozostáva z vymedzenia jasných a právne relevantných nástrojov, ktoré vedú k sankcionovaniu správania, ktoré je porušením jednotlivých ustanovení zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 377/2004 Z. z.“). Obsahom zákona je okrem iného transpozícia smernice Komisie 2012/9/EÚ zo 7. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa príloha I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/37/ES o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov. V smernici je uvedený nový zoznam dodatočných zdravotných výstrah; dodatočné varovanie musí byť podľa § 4 ods. 1 zákona č. 377/2004 Z. z. uvedené na každom spotrebiteľskom balení tabakového výrobku okrem tabakového výrobku, ktorý nie je určený na fajčenie.

Zákon vychádza z odporúčaní Národného programu kontroly tabaku, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 398 z 2. 5. 2007. V rámci programu sú stanovené dve základné stratégie, ktoré vedú k zníženiu výskytu fajčenia a znižovaniu spotreby tabakových výrobkov. Prvou stratégiou je znižovanie dopytu po tabakových výrobkoch a druhou stratégiou je znižovanie ponuky tabakových výrobkov. Podľa celoslovenského prieskumu Ústavu informácií a prognóz školstva z roku 2010 fajčí denne až 8 % žiakov druhého stupňa základných škôl. Oproti roku 2001 sa počet denných fajčiarov takmer strojnásobil. Počet príležitostných fajčiarov je vo vekovej kategórii od 10 rokov do 14 rokov až 9 %. Na základe výsledkov z Globálneho prieskumu o fajčení detí v roku 2007 začalo experimentovať s fajčením vo veku 10 rokov a skôr až 30 % mladých ľudí.

V súlade s medzinárodnými dokumentmi uvedenými v predkladacej správe (Rámcový dohovor o kontrole tabaku a odporúčanie Rady z 30. novembra 2009 o prostredí bez dymu) sa v zákone na účel zabezpečenia zvýšenej ochrany nefajčiarov zakazuje fajčiť v obchodných domoch, pričom sa v nich umožňuje zriadenie fajčiarní. Upresňuje sa aj formulácia zákazu fajčenia v zariadeniach spoločného stravovania. Na základe zásadnej pripomienky Slovenskej obchodnej inšpekcie sa do zákona dopĺňa oprávnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja podľa § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z.  a povinnosti odopretia predaja podľa § 6 ods. 3 zákona č. 377/2004 Z. z. za prítomnosti maloletej osoby. Súčasne sa navrhuje zvýšenie dolnej hranice a hornej hranice pokuty ukladanej orgánmi verejného zdravotníctva fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe za nezabezpečenie dodržiavania zákazu fajčenia.

Zákon č. 95/2013 Z. z. z 19. marca 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, účinnosť od 1. júla 2013.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa na rokovanie vlády SR predkladal ako iniciatívny materiál.

Hlavným cieľom zákona je dosiahnuť efektívnosť vynakladania verejných zdrojov, spojenú aj s posilnením súťažného princípu a s dôrazom na záujem štátu, zabezpečiť flexibilitu a aktívna otvorenosť procesov verejného obstarávania a chrániť kvalitných a poctivých dodávateľov. Hlavnými oblasťami zmien sú
1. podstatné rozšírenie zverejňovacích povinností a s tým spojené aj zrušenie rokovacieho konania bez zverejnenia,
• bude zriadený jeden profil pre každého verejného obstarávateľa a obstarávateľa na jednom mieste a celý životný cyklus zákazky, vrátane zmlúv a ich plnenia bude na profile zverejnený
• o všetkých prípadoch dnešného RKBZ bude musieť verejný obstarávateľ a obstarávateľ vopred informovať verejnosť aj úrad

2. zavedenie zákazu dodatkov o cene plnenia a zavedenie princípu znižovania ceny pri opakovaných dodaniach,
• dodatok, ktorým sa zvyšuje cena alebo ekonomicky zvýhodňuje dodávateľ bude možné uzatvoriť len so súhlasom Rady úradu (kvázi určovacia žaloba)
• rámcové zmluvy alebo zmluvy na opakované plnenie budú musieť obsahovať dohodnutý spôsob znižovania ceny podľa vývoja na trhu

3. posilnenie princípu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky a úprava mimoriadne nízkej ceny,
• zavedenie kritérií nákladov životného cyklu a faktorov výrobného procesu a možnosti kedykoľvek ich komplexne hodnotiť
• upustenie od povinnosti vždy hodnotiť aj cenu
• definuje sa mimoriadne nízka cena, ako cena, vybočujúca o 30% z priemeru ostatných cien, 15% od druhej najnižšej ceny a 15% pod predpokladanou hodnotou zákazky

4. zavedenie prísnejších povinností pri zákazkách nad 10 miliónov eur,
• prísnejšie podmienky účasti, ktorými sú povinné vyžadovanie uvedenia subdodávateľov nad 10 % objemu zákazky, uvádzanie majetkovej štruktúry dodávateľa (akcionári nad 30 % a spoločníci), vyššia zábezpeka (5 % ceny alebo max. 1 milión eur)

5. zjednotenie úpravy pre podlimitné, podprahové zákazky a zákazky s nízkou hodnotou,
• pre bežné tovary, služby a práce bude štátne elektronické trhovisko
• pre ostatné tovary, služby a práce jednotný postup

6. zavedenie systému referencií kvality a ratingu dodávateľov,
• verejný obstarávateľ a obstarávateľ budú povinní vyhotovovať referencie na dodané tovary, služby a práce (z hľadiska dodržania zmluvných povinností, omeškania dodávateľa, reklamácií)
• ak sa v obstarávaní vyžaduje predloženie referencií, vždy sa budú zohľadňovať všetky referencie od verejných obstarávateľov a obstarávateľov za dané obdobie
• negatívne referencie môžu viesť k zákazu účasti na obstarávaní na 1 rok a v prípade odstúpenia od zmluvy či výpovede zmluvy pre neplnenie povinností dodávateľa až na 3 roky

7. zmena systému vo vzťahu k zoznamu podnikateľov a zavedenie sankcie zákazu účasti na obstarávaní v spojení s posilnením kontroly vzťahov so subdodávateľmi,
• preukazovanie osobného postavenia len cez zoznam a zapísané údaje
• sankcia zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na tri roky pre prípady podvádzania pri preukazovaní podmienok účasti alebo ak došlo k odstúpeniu od zmluvy alebo výpovedi pre neplnenie povinností dodávateľa a na jeden rok pre prípady negatívnych referencií (tri referencie po sebe s hodnotením od 0 do 20%)
• povinná identifikácia majoritných subdodávateľov (50% pri bežných a 30% pri zákazkách nad 10 mil. eur a možnosť obmedziť podiel subdodávok

8. zavedenie centrálneho obstarávania pre bežné tovary, služby a práce,

9. zjednodušenie v revíznych postupoch a zavedenie druhostupňového konania o námietkach,
• koncentrácia konania o námietkach do dvoch konaní  a v každom s jedným rozhodnutím
• preskúmava sa len zákonnosť postupu a nie "správnosť úvahy" verejného obstarávateľa a obstarávateľa
• zavedenie odvolacieho konania na úrade

Predkladaný zákon nebude mať negatívny dopad na verejné financie Slovenskej republiky nad rámec limitov rozpočtových kapitol, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti sa predpokladajú pozitívne a sú uvedené v Doložke vybraných vplyvov.