Druhé zo série troch podujatí Policy Learning Dialogue, ktoré sa konalo 23. októbra na pôde agentúry Slovak Business Agency v Bratislave prinieslo hutný dialóg a mnohé inšpiratívne podnety pre zlepšenie politík sociálneho podnikania v Dunajskom regióne. Pozvanie prijali tvorcovia politík na národnej a regionálnej úrovni z viacerých krajín Dunajského regiónu, ako aj členovia partnerských inštitúcií projektu, asociovaní partneri a zástupcovia projektových partnerov.

Ako prvý rečník vystúpil Peter Mészáros, ktorý sa dlhodobo venuje sociálnemu podnikaniu v rámci občianskeho združenia 3lobit a nadácie Green Foundation. Svoje bohaté skúsenosti využil aj pri tvorbe novej legislatívy k sociálnemu podnikaniu a sociálnej ekonomike na Slovensku, ktorej je spoluautorom.

Spolu so 16-timi zástupcami univerzít, podnikateľov, neziskového sektora a vlády vyše roka pripravovali novú modernú legislatívu inšpirovanú definíciami sociálneho podnikania v EÚ. Počas pripomienkovacieho procesu dostali až 160 zásadných podnetov od zainteresovaných strán, čo značí o dôležitosti a náročnosti tvorby takéhoto zákona. Zákon bol schválený NR SR v marci 2018 a do účinnosti vstúpil 1. mája 2018.

“Sociálne podniky, ktoré sa aj zaregistrujú, môžu čerpať výhody akými sú investičná alebo kompenzačná finančná pomoc, úľava na dani z príjmov, podpora dopytu servisnými poukážkami, možnosti zníženia dane z pozemkov a iné. Tieto nástroje, ktoré nový zákon zavádza reflektujú potreby sociálnych podnikateľov a zároveň poučenia sa z čiernej minulosti zneužívania pomoci z minulých rokov”, povedal vo svojom vstupe Mészáros.

Michal Blaško zo Sekcie operačných programov Odboru programov nadnárodnej spolupráce Úradu vlády SR predstavil proces tvorby stratégie EÚ pre Dunajský región. Súčasná stratégia sa začala pripravovať v roku 2009 a bola schválená v roku 2011. „Nastavené tematické priority pretavené do akčného plánu sú 8 rokov staré a už neodzrkadľujú súčasné potreby, vyžadujú si aktualizáciu. Portfólio 11 oblastí je príliš široko zamerané, pomohlo by aj zníženie počtu priorít resp. ich prepojenie“, povedal na fóre Blaško.

Posilnenie spravovania prioritných oblastí, z ktorých Slovensko koordinuje dve – obnova a udržanie kvality vôd a rozvíjanie znalostnej spoločnosti - by sa podľa Blaška mohlo zabezpečiť jasným pridelením zodpovedností jednotlivým ministerstvám na Slovensku.

Proces revízie akčného plánu začal v októbri 2018 a verzia pre nové programové obdobie by mala byť prijatá v júni 2019. V súčasnosti sa diskutuje o stratégii pre štáty v Karpatskom regióne, ktorého súčasťou je aj Slovensko. Stratégia pre sociálne podnikanie v Dunajskom regióne, ktorú pripravujú partneri v rámci projektu SENSES je podľa Blaška dôležitým zdrojom pre identifikovanie výziev systémom “zdola nahor”. Pre účastníkov dialógu z 8 krajín boli zaujímavé aj informácie o novej výzve Dunajského nadnárodného programu pre predkladanie projektov, ktorá bude spustená v blízkej budúcnosti.

Inšpiratívny pohľad na problematiku financovania sociálnych inovácií ponúkol počas fóra zástupca Slovenskej sporiteľne Rastislav Blažej. “Cieľom sociálneho bankovníctva by mal byť boj s chudobou v rámci systematického programu. Primárne by sa mal zamerať na ľudí, ktorí dokážu skutočne pomáhať iným. V rómskej komunite sú to napríklad vajdovia, ktorí dokážu pretaviť myšlienky aj do reálnych činov“, povedal Blažej.” Spoločným menovateľov vo všetkých prípadoch takéhoto druhu pomoci však musí byť finančná gramotnosť. „Ľudia z neziskového sektora majú obrovské srdce, častokrát výborné výsledky svojej práce, no nemajú potuchy akoby mal vyzerať ich biznis“, dodáva Blažej. Začať podľa neho treba už s monitorovaním používania finančných prostriedkov na dennej báze.

„Ďalším problémom je udržateľnosť sociálneho podniku, stretávame sa s hrdinami, ktorí nemajú predstavu o budúcnosti organizácie a jej vedení, čo je pre banku rozhodujúca okolnosť“ dodáva Blažej. Problémom je aj závislosť na “európskych peniazoch”, ktoré sú podľa neho často pre sociálnych podnikateľov kontraproduktívne. Podnikatelia sa vďaka nim totiž zameriavajú na prežívanie vďaka financiám prideleným projektom a nehľadajú iné, udržateľnejšie zdroje príjmov.

Finančná podpora by tiež podľa Blažeja mala byť riešená systémom 3 vrstiev: financovaním služieb, ktoré musia byť subvencované verejnými prostriedkami, kombináciou verejnej a súkromnej podpory a financovaním štandardného podnikania súkromnými zdrojmi.

Priestor počas fóra bol venovaný aj nádejným príkladom zameraným na rast a internacionalizáciu sociálnych podnikateľov, ktoré prezentovali zástupcovia 8 krajín Dunajského regiónu. Za Slovenskú republiku vystúpil Ján Baláž z Regionálneho centra pre sociálnu ekonomiku v Banskej Bystrici.

„Nová legislatíva si vyžaduje aj vytvorenie ekosystému, ktorý by sociálnych podnikateľov podporoval prostredníctvom konzultačných služieb. V banskobystrickom kraji sa nachádza 5 z celkovo 12 najmenej rozvinutých okresov na Slovensku a sociálne problémy sú tu výrazne eskalované“, povedal Baláž. Centrum bude preto ponúkať služby v oblasti podnikateľského plánovania, prekonávania prekážok, poskytovania informácií o legislatívnych možnostiach a finančnej podpore. Záujem o podobné služby možno doložiť už vyše sto individuálnymi žiadosťami zo strany sociálnych podnikov alebo záujemcov o túto tému.

„Správne ušitie balíčkov informácií, ktoré smerujú k rôznym skupinám, či VÚC, obciam, komunitám alebo podnikateľom a vzájomná spolupráca všetkých aktérov bude nesmierne dôležitá pre efektívnosť takýchto centier a úspešnosť sociálneho podnikania v regiónoch“ dodal Baláž. Vďaka novej legislatíve, ktorá jasne nastavila podporu, motiváciu a limity, by sa to však mohlo podariť. Veľký potenciál pán Baláž vidí aj v oblasti v podpore verejného obstarávania so sociálnym aspektom, ktoré pre sociálnu ekonomiku môže priniesť až 300-350 miliónov eur ročne.

Miroslav Mojžiš, zástupca Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti účastníkom ukázal praktický pohľad ako nastaviť a zefektívniť participovanie verejnosti a zainteresovaných strán do rozhodovacieho procesu a tvorby stratégií.

"Zúčastnenie sa relevantných stakeholderov na rozhodovacích procesoch vládnych a verejných inštitúcií je dôležité pre pochopenie záujmov dotknutých skupín, zvýšenie legitímnosti rozhodnutí na základe relevantných informácií a zapojenia lokálnych komunít, ktoré najlepšie poznajú potreby svojich členov a možný vplyv procesu na ne", povedal Mojžiš.

Participovanie strán tak v konečnom dôsledku môže zvýšiť dôveru v tvorcov politík a vybudovanie konštruktívnej spolupráce. Existujú tri formy intenzity participovania – informatívna, konzultatívna a kooperačná.

Kľúčové zmeny viacročného finančného rámca EÚ pre kohéznu politiku a eurofondy pre programové obdobie 2021-2027 prezentoval Martin Majerech, zástupca Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorý v procese negociácií zastupuje pozíciu SR. Európska diskusia o pokračovaní kohéznej politiky EÚ po roku 2020 sa zmenila na diskusiu o jej podobe. Dôležitou zmenou v jej návrhu z júna 2018 je zníženie Kohéznej obálky EÚ, teda obálky financií na eurofondy po roku 2020 a to až o 38% v bežných cenách. „Konkrétne pre Slovensko ide len o 10 percentný pokles z 14,8 na 13,3 miliardy EUR v bežných cenách. Zmeny nastanú aj v maximálnej miere spolufinancovania, či v pravidlách oprávnenosti pri DPH. V konečnom dôsledku to môže mať veľký dodatočný vplyv na štátny rozpočet“, povedal Majerech. Európska komisia má pre budúce programové obdobie päť hlavných priorít a je dobré, že sú medzi nimi aj tie, ktoré pripravuje Slovensko. Ide o dopravu, vedu a výskum, inovácie, životné prostredie a sociálne veci.

Rozpracovanie priorít v oblasti tvorby politík sociálneho podnikania do podoby akčného plánu bude predmetom posledného zo série podujatí Policy Learning Dialogue, ktoré sa pod záštitou projektu SENSES bude konať v roku 2019 v Rumunsku. Výsledkom série podujatí bude vypracovanie stratégie a akčného plánu sociálneho podnikania pre Dunajský región. Okrem toho sa projekt zameriava aj na samotné vzdelávanie sociálnych podnikateľov a ich prepájanie so trhovými subjektami. Viac o projekte sa dozviete na webovej stránke projektu.

Autor: Tomáš Kolenčík, Milan Šimák (Slovak Business Agency)